Dá sa zaručiť zdravie? Dá.

Mnohí ľudia dávajú na prvé miesto svojho hodnotového rebríčka zdravie. Rozhodne tam patrí, no nie samo. K šťastnému a spokojnému životu potrebujeme ešte kvalitné vzťahy a majetok. Všetky tri patria na prvé miesto nášho rebríčka. Človek má v moci urobiť a udržať si poriadok vo vzťahoch, majetku a zdraví. I keď väčšina ľudí dáva zdravie na prvé miesto rebríčka preto, lebo sa domnievajú, že práve zdravie vieme najmenej ovplyvniť. Ja sa domnievam, že opak je pravdou. Práve zdravie je oblasťou, kde sa môžeme najrýchlejšie presvedčiť, že všetko je v našich rukách. Moje presvedčenie má oporu v materializme, idealizme i v ľudovej múdrosti. Marx (materialista) vo svojom diele Kapitál tvrdí, že kapitál a vložená práca produkuje nadhodnotu. Ježiš (idealista) tvrdí že, kto má tomu bude dané a bude mať hodne, kto nemá tomu bude odňaté aj to čo má. No a ľudová múdrosť zas to, že aj pes špiní už na jestvujúcu kopu. Čo majú tieto tvrdenia spoločné? Všetky predpokladajú, že najprv niečo je a pridá sa činnosť. Pri kapitály a jestvujúcej kope je to jasné. Pozrime sa však na Ježišov výrok. Čo môže viac presvedčiť mňa, moje okolie, vesmír, Boha, že niečo mám, ako to, že sa o to starám. A v tomto je riešenie. Kto sa stará o svoj majetok, vzťahy a zdravie, ten má v týchto oblastiach poriadok. Pri účinnom staraní sa o niečo, takže i o zdravie, však treba naplniť všetky tri strany Komenského trojuholníka pokroku, chcieť, môcť a vedieť. Väčšina chce, všetci môžu, no málokto vie. A pritom je to také jednoduché. Stačí dodržať desatoro zdravia: 1, Bielkoviny 2, Tuky 3, Cukry 4, Vitamíny 5, Mineráli 6, Vláknina 7, Voda 8, Pohyb 9, Oddych 10, Dobrá nálada. Prvých päť bodov tohto desatora je úplne jasných. Podľa mňa sa nad nimi u nás v Európe ani netreba priveľmi zamýšľať. Štatistiky tvrdia, že mi Európania prijímame tri krát viac potravy ako je potrebné. Keby sme tú stravu mali i rozmanitú, tak ako tvrdí Čínske príslovie: „Keď zješ niečo, čo si nikdy nejedol, predĺžiš si svoj život o 75 dní“, tak by sme mali istotu, že tých prvých päť, možno šesť bodov máme v suchu. Musíme však mať istotu, že v šiestom a siedmom bode nerobíme chybu. Väčšina ľudí však práve v šiestom bode robí nevedomú, no veľmi závažnú chybu. Vláknina nás dokáže upozorniť na nedostatky v pitnom režime. Vláknina sa dokáže postarať o to, aby sme tých prvých päť bodov nemuseli sledovať. Pri sústavnej prítomnosti vlákniny v organizme bude dostačujúce zabezpečiť prísun živín. Nebude potrebné sledovať ich prípadný prehnaný príjem (nevzťahuje sa na extrémy), nakoľko vláknina s vodou zabezpečí včasné vylúčenie prebytočných živín a produktov metabolizmu z organizmu. Vláknina nám v hrubom čreve plní funkciu akýchsi kontajnerov na odpadky. Je schopná s vodou na seba naviazať všetko nepotrebné z organizmu a stolicou to vylúčiť z tela. Pri nedostatku vlákniny je nemožné tieto balasty včas vylúčiť a vznikajú rôzne usadeniny, ktoré zapríčiňujú rôzne neduhy. Okrem iného dokáže naviazať i HDL (dobrý) cholesterol, ktorý je veľmi dôležitý pri vyživovaní nervových buniek, a ktorý si už túto úlohu splnil. Keď HDL cholesterol nie je včas z organizmu vylúčený, prechádza opätovným metabolizovaním a vznikne LDL (zlý) cholesterol, ktorý sa najviac podpisuje pod srdcovo-cievne choroby. Tie sú príčinou smrti každého druhého človeka u nás. Usadeniny v organizme, hlavne hrubom čreve, zapríčiňujú vznik onkologických ochorení, ktoré zapríčiňujú smrť každého tretieho človeka na Slovensku. Usadeniny na iných orgánoch sú zdrojom väčšiny, ak nie všetkých alergií. Takže nedostatok vlákniny v našom organizme je najčastejšou príčinou ochorenia nervov, ako skleróza multiplex, Parkinsonova a Alzhaimerova choroba. Dokáže nás ochrániť pred srdcovo-cievnymi a onkologickými chorobami, ako i pred alergiami. Vláknina nám robí ešte minimálne dve ďalšie nezastupiteľné služby. Ako nestráviteľná zložka potravy, musí prejsť celým tráviacim traktom. V tenkom čreve plní funkciu akéhosi šmirgľového papiera, čistiaceho klky tenkého čreva. Okrem tukov sa do organizmu všetky živiny dostavajú práve cez tieto klky. Ak sú zanesené, tak napríklad také vitamíny sa do organizmu nedostanú, i keď sme presvedčený, že sme ich zjedli. To nám môže a aj zapríčiní ďalšie neduhy. Tým však jej funkcia v tenkom čreve nekončí. Spolu s tekutinami vytvára takú „blatovú“ hmotu, ktorá je vhodným prostredím na množenie sa probiotických kultúr. Tie sa starajú o kvalitu nášho imunitného systému. Treba si však uvedomiť, že náš imunitný systém nás nechráni iba proti vonkajším „nepriateľom“, ale podporuje a kontroluje činnosť endokrinného systému, ktorého nesprávna činnosť spôsobuje ďalšie neduhy, ako cukrovku a pod. Takže dodržaním šiesteho bodu desatora sa môžeme vyhnúť mnohým a závažným neduhom. Pohyb ktorý je ôsmim bodom desatora je vlastný a potrebný všetkým orgánom nášho organizmu. Bez neho trpia všetky a je iba otázkou času, kedy sa vzbúria. Pohyb je základným predpokladom prevencie osteoporózy. Ide o to, že my do organizmu môžeme dostať všetky živiny, no do kostí sa napríklad vápnik dostane iba vďaka pohybu. Do kosti sa živiny nedostávajú vďaka srdcu, ale vďaka sťahovaniu sa a rozťahovaniu sa svalov. O oddychu a spánku asi netreba písať vôbec. Spánok je po kyslíku druhou najdôležitejšou vecou. Aj bez jedla, aj bez vody vydrží organizmus dlhšie ako bez spánku. Kto vie prečo? A dobrá nálada? Ak pre nič iné, tak aspoň preto, že je opakom zlej nálady a stresu. Stres vyplavuje do organizmu hormón adrenalín, ktorý nás prepína do režimu akcie, útok, alebo útek. V tomto stave sú vypnuté všetky kontrolné a regulačné funkcie organizmu. Takže i endokrinný systém pracuje bez kontroly. Prehnane povedané, že ak aj pracuje v strese správne, čo je síce možné, ale už iba na princípe náhodnosti a nie zákonitosti. Po prečítaní si poviete, že nič nové pod slnkom a máte pravdu. No v niečom je to predsa len iné. Existuje návod, ako aj dosiahnuť každý bod tohto desatora. Nie je to iba v rovine: „Musíte mať radosť zo života!“. No dobre, ale ako? Jestvuje presný návod ako ju dosiahnuť. No o tom možno v neskorších článkoch.

Sme schopní byť zdraví?

Či sme schopní? To neviem. Viem však, že je to možné.

Riešenie je až banálne jednoduché. Nie je v antagonizme medzi medicínou a alternatívnou medicínou. Táto polarita už spôsobila mnoho zbytočného utrpenia. Nie, nechcem propagovať žiadne šarlatánstvo. Za alternatívnu medicínu považujem činnosť, ktorá sa stará o zdravie. Som presvedčený, že moderná medicína sa stará iba o choroby. Aj tak je super, že ju máme. No vyliečiť nás môže iba jej doplnenie o starostlivosť o zdravie. To je jediný dôvod, prečo má ten istý liečebný postup u rôznych ľudí, rôzne účinky. Áno, sú ľudia, ktorí i vo svojej chorobe dokážu čo to dať i svojmu zdraviu. U týchto liečba slávi úspech. Takže nie je ani za mak náhodnosti v očakávaní lekárov, keď si kladú otázku: „Ako zareaguje organizmus?“
Ako? Tak ako má, len mu treba pomôcť. Celá pomoc je opísaná v mojich článkoch „Môže prevencia liečiť?“ Mnohým ľuďom tento liečebný postup (doplnok) už pomohol (zatiaľ všetkým). Preto spúšťame projekt, ktorý otestuje na širšej vzorke dobrovoľníkov, či je ozaj schopný pomôcť každému. Informácie o projekte môžete získať z článku „Zdravie sebe a ostatným“ na tomto blogu.
Do projektu je možné prihlásiť sa do 31. 3. 2007. Šesť dobrovoľníkov má za sebou už prvý mesiac. Štyria sa ho zúčastňujú s preventívnym zámerom. Zatiaľ nepociťujú ani pozitíva a ani negatíva. Nemajú žiadne zdravotné problémy a cítia sa dobre. Nepripisujeme to účasti na projekte, nakoľko sa dobre cítili i pred tým. Jedna pani po mesiaci stručne skonštatovala ústup bolestí hlavy.
Názor šiestej účastníčky vám teraz s jej súhlasom poskytnem celý. Tu je:
„Dobry den
Neviem uplne presne kedy som zacala niekedy okolo Vianoc ale nebolo to uplne pravidelne. Pravidelne az od zaciatku februara. Neviem ci mi vcelku pomaha len jedenie vlakniny a kapusty. Od jesene som sa totiz snazila drzat rady Mudr. Bukovskeho a to 1 strucik cesnaku, 2 citrusove plody, 3 jablka, 4 lyzicky ovsenych vlociek a 5 orechov a salka zeleniny denne, pretoze som byvala hrozne chorlava. Alergologicka mi predpisala liek na zvysenie imunity ale ten mi dva roky nezaberal. Mala som uz prechladnutie prip. chripku alebo zapal priedusiek skoro kazdy mesiac. Povedala som si ze to skusim inac. Odhodila som lieky a snazila som sa drzat rad Mudr. Bukovskeho + denne prechadzka + otuzovanie studenou vodou. Skoncilo to tak, ze tie prechadzky som nezvladla lebo nemam cas (blba vyhovorka, vsak ale nie som to schopna kazdy den, som rada ak 2x za tyzden) Co sa tyka toho pojedania tak to sa fakt tiez nedalo dodzat. Okrem toho som si nebola ista tymi citrusovymi plodmi. Ked sme naslapali kapustu povedala som si ze ich nahradim kapustou, akurat sa mi ju nedarilo pojedat pravidlene. Este ten cesnak sa mi podarilo par krat tyzdenne a orechy dost pravidelne. Ked som si precitala Vase clanky tak sa mi to zdalo uzasne jednoduche a uz sa snazim len o tu vlakninu a stipku kapusty. Samozrejme ze aj ten cesnak ked nezabudnem jablko ked mam chut ovsene vlocky a orechy dost casto a zelenina castejsie nez byvala. Okrem toho sa denne umyvam prip. sprchujem studenou vodou.
Nechcem to zakriknut ale tejto zimy som este nebola chora, nebolia ma klby a svaly. Predtym ma boliavalo pri srdci - vysetruju ma ci nemam anginu pectoris ale subjektivne ma problemy presli.
Este mam zopar chronickych chorob s ktorymi bojujem ale subjektivne sa citim lepsie.
Neviem ci Vam tento moj chaos k niecomu pomoze.“

Toľko mail. Zvážte, či sa nechcete zúčastniť projektu, či nechcete urobiť niečo pre svoje zdravie a tým i pre zdravie ostatných. Vyžaduje to iba dve minúty denne. Bližšie informácie na www.vap.sk

Suchý štart tráviaceho traktu

Na následky srdcovo-cievnych chorôb u nás zomrie každý druhý človek. Tým sa tieto choroby dostali na prvé miesto v tabuľke príčin smrti. Ja viem, človek musí zomrieť, ale musí zomrieť taký mladý? Čerpajú tieto choroby svoju silu v našej zvýšenej konzumácie tukov? Možno áno, no možno je všetko úplne inak. V článku „Zdravie sebe a ostatným“ som uviedol, že moje tvrdenia o príčinách vzniku chorôb vo všetkom korešpondujú zo zisteniami modernej medicíny. Jediné v čom úplne nesúhlasím so závermi modernej medicíny je pohľad na konzumáciu tukov.

Hneď v úvode však podotknem, že prehnané množstvo konzumácie tukov je vysoko škodlivé, no nie viac ako prehnané konzumovanie hocičoho iného. Netvrdím, že máme jesť masť s masťou, no nemusíme si ani každý gram tukov zapisovať do kalendára. Prečo si to myslím? Tých dôvodov je viac. No za všetky aspoň dva. Jeden z nich je, že keby to pomáhalo, tak by sa človek mal možnosť ich obmedzenou konzumáciou týchto chorôb zbaviť. To sa však nedeje. Tým druhým dôvodom je, že tuky nie sú cyankáli. Sú jednou z troch základných súčastí našej stravy. Sú základným stavebným prvkom nervovej sústavy. Bez ich konzumácie by sa človek nikdy nestal človekom. Áno. Človeku okrem iných činností, práve tuky umožnili vyvinúť tak zložitý nervový systém. O tom však podrobne inokedy.
Tie tri základné zložky potravy sú. Bielkoviny (proteíny), uhľovodany, zvané cukry (glycidy) a tuky (lipidy). Kým bielkoviny sú stavebným materiálom organizmu (tehlami a maltou), cukry sú zas energiou organizmu (robotníkmi). No a tuky sú kombináciou oboch. Môžu byť ako robotníkmi tak i tehlami a maltou. Odkiaľ organizmus vie na čo ich má použiť? Jednoducho to vie, lebo má tendenciu vždy vytvárať rovnováhu. Ak je nedostatok bielkovín tuky idú na pomoc im. Ak však chýbajú cukry, tuky zas pomôžu tam. No ak je to tak, tak v čom je škodlivosť konzumácie tukov, ktorú preukázali vedecké štúdie? A naozaj preukázali.
Štúdie dokázali, že cholesterol zabíja. Výšku hladiny cholesterolu ovplyvňuje konzumácia tukov. Toto je neodškriepiteľný fakt. Preto sa medicína vybrala logickým smerom a to propagáciou znižovania príjmu tukov. Vybrala sa smerom logickým. No je tento smer aj správny? Nie je i iná cesta na znižovanie cholesterolu? Iná, no rovnako logická, ak nie logickejšia, ak majú tuky zostať jednou zo základných zložiek našej potravy.
Ide o to, že naša krv obsahuje dobý cholesterol, ktorý je základom vyživovania nervových buniek ako zlý cholesterol, ktorý zabíja. To je tak isto dokázaný a neodškriepiteľný fakt. Ja som presvedčený, že ak organizmus človeka vyrobí dostatočné množstvo dobrého cholesterolu a organizmu dodáme i stopový prvok zinok (tvorí spojivo nervových buniek), Alzeimerova a Parkinsonova choroba by prestali jestvovať. Domnievam sa, že alzheimer a parkinson sú dva rôzne prejavy tej istej príčiny. Jedna sa prejavuje „nezapínaním“ a druhá „nevypínaním“ nervových impulzov. No obe sú chorobou prenosu nervových impulzov. Ja viem, nebude to žiadna výhra v liečbe dobrým cholesterolom, ak nás ešte pred zbavením sa Alzheimera z toho zlého cholesterolu porazí.
A sme pri koreni veci. Prečo náš, tak dokonalý a zložitý organizmus vyrába aj dobrý, aj zlý cholesterol? Ľudský organizmus dokáže zložitejšie veci ako rozlíšiť čo je preňho dobré a čo zle. Tak v čom je to? Ja som presvedčený, že organizmus vždy vyrobí dobrý cholesterol. Ten urobí to čo má, okrem iného vyživí nervové bunky a opustí organizmus. A tu je pes zakopaný. Neopustí ho. Nedostatok vlákniny (naše odpadové hospodárstvo) organizmu zabráni v jeho vylúčení (viď články „Môže prevencia liečiť?“). Dobrý cholesterol zostáva v organizme a zrejme jeho ďalšou metabolizáciou vzniká zlý cholesterol. A máme po vt...
No a tuky plnia ešte jednu veľmi významnú funkciu, akéhosi udavača alebo informátora. Ide o to, že všetky živiny, bielkoviny, cukry, vitamíny, minerály sa dostávajú do organizmu prostredníctvom tzv. klkov v tenkom čreve. Tieto klky sú napojené na krvný obeh a tým sa živiny dostávajú do krvi. Tá ich potom rozvádza po celom tele, okrem iného i do orgánov endokrinného systému. Tie zaregistrujú, že sa niečo deje v tráviacom trakte (ide však o prísun nových živín) a idú tráveniu na pomoc. Začína sa vyrábať inzulín, ak treba, začne prúdiť žlč, ak treba atď.
Dlho to trvá i opísať nie to ešte uskutočniť. No a práve tento čas, ktorý ubehne, kým sa informácia o začiatku trávenia, až po príchod pomoci od žlčníka, pankreasu a iných žliaz som nazval (ako i tento článok) suchým štartom trávenia. Práve v tomto čase môže organizmus vyrábať „sprostosti“. Tu nám však na pomoc prichádzajú tuky so svojimi udavačskými schopnosťami. Áno tuky ako jediné sú schopné ako duchovia prejsť cez stenu tenkého čreva a odovzdať informáciu o započatí trávenia endokrinnému systému. Tým môže byť už od započatia trávenia, tráviaci systém podporovaný žľazami a organizmus okamžite vyrába to, čo má a nerobí už raz spomínané sprostosti.
Aké je zhrnutie? Ani obmedzovanie tukov neprináša zníženie hladiny zlého cholesterolu. Aj malé množstvo tukov môže zabíjať. No ani väčšie množstvo tukov ešte nemusí zvyšovať hladinu zlého cholesterolu a pritom nás môže ochrániť pred inými neduhmi. Treba len zabezpečiť včasné vylúčenie „sajrajtu“ z organizmu. Kto chce, už vie ako. Nemusíte mať žiadne obavy. Dá sa to odskúšať i bez rizika. Nemusíte začať zvyšovaním príjmom tukov, stačí začať znižovať zlý cholesterol neškodnou vlákninou a až keď sa presvedčíte o tom, že netáram, môžete zvyšovať alebo aspoň prestať úzkostlivo kontrolovať prísun tukov. Budete prekvapení.

Musí rakovina kosiť s takým úspechom? (Upresnenie)

Týmto článkom hodlám iba upresniť niektoré moje tvrdenia z rovnomenného článku.
Vplyv vonkajšieho zaťaženia na vznik nádorového ochorenia, som uviedol akoby na okraj. Ide iba o môj názor, čo som vyjadril i v článku. Podstata článku je vo vplyve nášho stravovania na vznik nádoru. O tom článok nepojednáva, ale odkazuje na predošlé články „Môže prevencia liečiť?“, kde je toto moje tvrdenie zdôvodnené.
Na záver k reakciám na článok týkajúcich sa tlaku. Netvrdil som, že tlak ako taký je škodlivý. V organizme je to ako v technike. Niektoré veci sú dimenzované na väčší, niektoré na menší tlak. Tlak začne byť škodlivý, až keď prekročí hodnoty, na ktoré sú časti dimenzované. Niektoré naše orgány neznášajú tlak vôbec a niektoré i znášajú i vysoké hodnoty.
Toľko upresnenie.

Zdravie sebe a ostatným.

Je náhoda, že zdravotný stav našej populácie je taký, aký je? Je normálne, že infarkt, rakovina a iné neduhy s takým úspechom a neomyľnosťou kosia ľudstvo? Bohužiaľ, vďaka nám je. No nemuselo by tak byť. Doba nás obdarila vysokým tempom života, ku ktorému nám pribalila i civilizačné choroby. Áno. Touto vetou sa radi chlácholíme.

Katastrofou je, že sa chlácholíme s úspechom a rezignujeme. Dôvodom tejto našej rezignácie je, že týmto chorobám sme pripísali veľkú moc a k víťazstvu nad nimi potrebujeme heroickú silu, ktorú nemáme. Ich výskyt na princípe „náhodnosti“ nás v tom len utvrdzuje. Nie je to však tak. Každý z nás má v moci týchto strašiakov do svojho života nevpustiť alebo ich z neho vyhnať. Sme schopní sa ich zbaviť a nevyžaduje to ani odriekanie a ani obeť.
Že táram? Položte si len otázku: „Prečo detská onkológia dosahuje väčšie úspechy v liečbe ako onkológia pre dospelých?“ Možno si poviete, že ide o mladý a silný organizmus. No ale veď ani dvadsať, tridsať, či štyridsať roční ľudia ešte nie sú na pokraji svojich síl a predsa je úspešnosť ich liečby oveľa nižšia ako u detí. Prečo? Dôvod je až banálny.
Základ je v znečistení nášho organizmu a ako vieme v „sajrajte“ sa môže a aj vyskytne hoc čo. U detí je toto znečistenie oveľa nižšie ako u dospelých, ktorí už mali k dispozícii dlhšiu dobu k jeho znečisteniu. Prečo k tomuto znečisteniu prichádza a ako sa ho zbaviť je podrobnejšie opísané v mojich troch predchádzajúcich článkoch na na túto tému pod názvom „Môže prevencia liečiť?“ Nie som utopista a preto viem, že ľudia sa k tomuto tvrdeniu postavia skepticky. Ani sa nečudujem. Veď všade počúvame o zložitosti sveta a života. Zaviedli sme tzv. relativizmus, aby sme si mohli všetko odôvodniť. Nevieme si ani predstaviť, že niektoré veci môžu byť aj jednoduché. Odôvodnenie však ešte nie je vyriešenie.
K presvedčeniu o možnosti nápravy ma vedie skutočnosť, že ani jediná bunka v našom organizme nevznikla z iného, ako z našej stravy alebo stravy našich rodičov, ako i to, že žiadna naša bunka nežije dlhšie ako my. Bunky sa množia a odumierajú. Niektoré žijú deň, niektoré niekoľko rokov. V priemere sa však každých jedenásť mesiacov naše bunky vymenia. Máme v moci zabezpečiť, aby novovznikajúce bunky boli na kvalitatívne vyššej úrovni, ako tie z ktorých sa skladáme teraz.
K zisteniu, že netáram môžete dospieť aj samy. Netreba k tomu ani veľa peňazí a ani markantne meniť svoj životný štýl. Treba v sebe len nájsť ochotu urobiť niečo pre svoje zdravie, venovať mu zhruba o dve minúty denne viac ako doteraz a investovať do neho cca 100,- Sk za mesiac. Priemerný fajčiar túto sumu u nás prefajčí za dva dni. To znamená, že ak nájde mesačne 1500,- Sk na podlomenie zdravia, tak na jeho podporu by tú stovku mohol zohnať. Nefajčiar zas tých 1500,- Sk na cigaretách ušetrí, tak má o dôvod viac poskytnúť tú stovku svojmu zdraviu.
Zhruba za 55,- až 75,- korún je u nás dostať v lekárňach a v čajovniach vlákninu, ktorej množstvo postačuje asi na mesiac. Jej konzumácia nám denne zaberie asi minútku. Druhú minútku nám zas zaberie konzumácia kvasených uhoriek alebo kvasenej kapusty. Uhorky a kapusta, ktoré prejdu procesom mliečneho kvasenia obsahujú, pre naše zdravie potrebné probiotické kultúry. (Nejde o zvláštne uhorky a kapustu. Ide o normálnu, klasickú kyslú kapustu a kvašáky.) Stačí denne len tak medzi prsty. Takže kilo kapusty, ktoré stojí asi 20,- Sk nám vystačí zhruba na mesiac. Táto kapusta a vláknina nás bude mesačne stáť tých sto korún, ktoré som spomínal. Že je to banálne jednoduché? Že to nemôže fungovať? Skúste a už po troch dňoch zistíte zmeny, najprv na stolici a o mesiac sa budete cítiť ako vymenený. Budete mať lepšiu náladu a viac energie. Odkiaľ sa zoberie tá energia, keď ju vláknina neobsahuje? Lepšie sa využije energia z našej stravy, ale hlavne ňou organizmus nebude musieť plytvať na odstraňovanie a uskladnenie látok, ktoré už mali byť z tela vylúčené. Tieto látky aj komplikujú činnosť endokrinného systému, ktorý má na starosti aj akúsi logistiku organizmu. Registruje ich aj napriek tomu, že tam už nemali byť.
Vlákninou a kapustou sa môžeme postarať o svoje zdravie. O naše choroby sa najlepšie vedia postarať lekári, ktorí sú na ne špecializovaní. Majú možnosti aj prostriedky k tomu, aby nás zbavili bolesti, akútnych chorôb, a pri zákerných chorobách nám môžu dať k dispozícii čas na zjednanie nápravy. Je potom len na nás, či ten čas využijeme na uzdravenie alebo prešustrujeme lamentovaním.
Áno, môžete sa postarať o svoje zdravie. Nadpis tohto článku však znie „Zdravie sebe a ostatným“. Čo môžete urobiť pre zdravie ostatných? Postačí tak isto maličkosť, ktorej treba venovať asi 10 minút mesačne počas jedenástich mesiacov. Ide o to, že väčšina ľudí mojim tvrdeniam nebude dôverovať i keď ich mám odskúšané. Preto od prvého apríla spúšťame projekt, ktorý potvrdí (alebo vyvráti) moje tvrdenia. Či sa moje tvrdenia potvrdia a ja som presvedčený, že áno, štatisticky vyhodnotíme a tým potvrdíme vplyv konzumácie vlákniny a probiotických kultúr obsiahnutých v kvasenej kapuste na ľudské zdravie. Tieto výsledky budú zverejnené a ponúknuté príslušným inštitúciam na ďalšie štúdie.
Takýto prieskum si však musíme vykonať my samy. Žiadna inštirúcia, možno okrem zdravotných poisťovní ho nemá v záujme. Jednoducho preto, že ak sa aj preukáže oprávnenosť mojich tvrdení, nik z tohto prieskumu nebude mať finančný zisk. Vláknina a kapusta sa nedá patentovať. Zdravotné poisťovne tento prieskum tiež nezafinancujú z obavy, že neprinesie mnou očakávané výsledky a potom by boli napadnuté za neúčelové plytvanie prostriedkami poistencov. Ak však prieskum očakávané výsledky potvrdí, môže to spustiť skutočnú reformu zdravotníctva. Mám o nej konkrétne predstavy. Som presvedčený, že u nás neprebehla žiadna reforma zdravotníctva, iba pokusy o reformu jeho financovania. Čo je síce tiež nutné, no nedá sa to povýšiť na reformu celého zdravotníctva. Nuž čo, celý prieskum je len na nás.
Celý prieskum spočíva v tom, že ak sa nájdu ľudia, ktorí sa pokúsia zdokonaliť si svoj zdravotný stav vyššie už uvedenou metódou, budú môcť vyplniť anonymný dotazník zverejnený na našej webovej stránke www.vap.sk. Každý potom e-mailom obdrží svoje číslo, pod ktorým bude u nás vedený a každý mesiac mu zašleme ten istý dotazník na znovu vyplnenie. Tieto informácie každý mesiac vyhodnotíme a zverejníme. Toto budeme sledovať jedenásť mesiacov, to znamená do 28.2.2008. kedy projekt ukončíme. Vypĺňanie týchto dotazníkov je tých 10 minút mesačne, ktoré môžeme venovať zdraviu ostatných. A prečo práve jedenásť mesiacov je zrejmé už z vyššie uvedeného.
Netreba sa toho báť. Vlákninu a kapustu môže jesť každý. Mladý, starý, zdravý, chorý. Nie je návyková (hoci by bolo dobré keby bola) a nedá sa z nej predávkovať. Každú pochybnosť o tomto projekte konzultujte so svojim lekárom. Spýtajte sa ho hlavne, či vám konzumácia vlákniny a kapusty môže uškodiť. Ak povie že áno, konzultujte s iným lekárom alebo na projekt jednoducho zabudnite. Môžete sa ho spýtať aj to, či vám môže pomôcť. N a túto otázku vám už môže odpovedať skepticky, nakoľko s titulu svojho postavenia môže propagovať iba vedecky podložené tvrdenia.
A čo z toho budú mať účastníci projektu? Pevné zdravie, dobrý pocit, že pomohli iným a my im ponúkame bezplatné poradenstvo v zdokonaľovaní zdravia. Jedná sa o to, že liečebný proces prevenciou sa dá aj urýchliť a zintenzívniť. Nie zázrakmi, ale čajmi, šťavami a inými výživovými produktami, ktoré sa nepriečia tvrdeniam modernej medicíny. Že ste to už skúšali a nefunguje to. Že vám po liečivých čajoch bolo horšie ako pred tým. Mohlo sa stať, bolo to úplne logické a normálne. Čaj vlastne urobil to čo mal, urobil to, čo ste od neho očakávali. Rozpustil usadeniny na orgáne, ktorý ste ním chceli liečiť a dal ich znovu do obehu, či už krvného alebo lymfatického. Viac od neho ani nemôžte očakávať a ani nemusíte. No tým sa zvýšila koncentrácia toxínov v organizme a ten sa ich pre nedostatok vlákniny nedokázal včas a účinne zbaviť. To malo za následok vami pociťované zhoršenie stavu. Organizmus tieto toxíny nemal možnosť vylúčiť a tak sa vrátili tam kde boli alebo sa usadili inde a spôsobili ďalší neduh. Keby ste však pili čaje počas užívania vlákniny, vláknina by umožnila včasné vylúčenie toxínov a iných usadenín rozpustených čajmi. Vtedy by ste spoznali „zázračnú“ moc čajov.
Na záver ešte dôležité upozornenie pred začiatkom konzumácie vlákniny. Vláknina upraví každú stolicu no raz musí cez tráviaci trakt prejsť. Preto ak máte problémy s vyprázdňovaním, treba sledovať pravidelnosť stolice. Ak na druhý deň po započatí konzumácie vlákniny nepríde samovoľne k vyprázdneniu treba použiť preháňadlo. Ak už raz vláknina prejde traktom, na preháňadlo môžete smelo zabudnúť. Zápchy už prestanú u vás existovať. No ani tvrdá stolica nie je žiadna výhra, no ak konzumujete pravidelne vlákninu, tvrdá stolica vás upozorňuje na dedostatok tekutín v tele. Treba zvýšiť príjem tekutín a dodržiavať pitný režim. Konzumácia vlákniny tento problém nemôže spôsobiť. Upozornenie sa týka iba ľudí, ktorí ho už majú.
Ďalšie informácie nájdete na našej stránke www.vap.sk pod heslom Zdravie sebe a ostatným.

Dá sa zo života vylúčiť stres?

Dnes už nik nepochybuje o vplyve stresu na zdravie jedinca. Ten, kto viac preniká do príčin svojich problémov vidí i vplyv stresu v oblasti vzťahov a majetku. Ničí párové vzťahy podráždenosťou, poklesom libida, nezáujmom atď. O majetok sa činnosťou pod jeho tlakom pripravujeme hlavne nesústredenosťou a povrchnosťou. No najmarkantnejšie do týchto oblastí zasahuje problémami, ktoré spôsobuje v oblasti zdravia. Stres je silný fenomén, no naše zdravie ovplyvňuje len jedným percentom. Čo nie je zlé. Katastrofou to začína byť až vtedy, ak toto jedno percento ovplyvní zdravie napr. šesťdesiatim percentám ľudí. Potom stres ovplyvňuje zdravie populácie na 60%. To už potom nie je žiadna sranda.

Dá sa vlastne nestresovať? Dá. Stačí si uvedomiť, čo tvorí živnú pôdu stresu. Tou pôdou je strach. Áno. Stres nie je nič iné, iba forma strachu. Bojíme sa, že nám na niečo prídu. Bojíme sa, že niečo nestihneme. Pre nedostatok sebavedomia sa bojíme kritiky a pod. Stres spôsobený týmito formami strachu sa dá eliminovať veľmi jednoducho. Stačí nekonať to, čo sa nemá a konať to čo sa konať má. Je úplne jedno či sa budete správať podľa „desatora“, „morálneho kódexu budovateľa komunizmu“ alebo jednoducho podľa uznávaných zásad etiky. Nerozhoduje váš motív, dôležité je, aby ste nekradli, nevraždili, nepodvádzali a pod. Každý to pozná. Stresovanie sa z týchto dôvodov je vlastne strach pred spravodlivou odplatou. Toto sa dá ľahko eliminovať dodržiavaním pravidiel hry. Nijako nezasahuje do nášho vnímania sveta ako miesta spravodlivého alebo nespravodlivého. Dokonca nás usvedčuje z toho, že pokladáme svet za spravodlivý. Veď sa stresujeme preto, že sme niečo „vyviedli“.
Horšie je to so stresom, ktorý pramení z nášho presvedčenia o nespravodlivosti sveta. Bojíme sa, že sa nám môže niečo nepríjemné prihodiť na princípe náhodnosti. Máme obavy z chorôb, stresujeme sa pre „nami nezavinené“ problémy vo vzťahoch a aj zamestnanie nám poskytne dosť dôvodov k stresu. Nečudujem sa takémuto vnímaniu a plne ho chápem. Rozhliadnutím sa okolo seba môžete vnímať túto nespravodlivosť.
Ak ju však akceptujete pripravujete sa samy o možnosť nápravy. Proti „náhode“ sa nedá nič podniknúť. Nerozhodli sme o tejto náhodnosti vo vzniku našich problémov len kvôli neskúmaniu alebo povrchnému skúmaniu príčin našich problémov? Skutočne sme si choroby neprivodili sami napr. chybami v stravovacích návykoch? Musíme strpieť choroby, ku ktorým sme „vyfasovali“ genetickú dispozíciu? Neprivodili sme si problémy vo vzťahoch napr. „slepotou“? Nemáte problémy v práci za to, že sa iba robíme že robíme?
Skúste sa na svoje problémy pozrieť znovu. Pokúste sa nájsť tú svoju chybu, ktorá vyvolala tento problém. Viem, je to ťažké, no väčšinou existuje. Človek nie je Boh, má právo na svoje chyby. Prečo poctivo hľadať príčinu? Hlavne z egoistického dôvodu. Ak totiž nájdete príčinu problému, zistíte, že nevznikol náhodou, ale zákonite. Objavíte spravodlivosť, ktorá sa „pomstila“ za vaše chyby. No ale ak spravodlivosť funguje, potom túto spravodlivosť môžete využiť pri odstránení problému. Boj proti náhode a nespravodlivosti je boj proti veterným mlynom.
Pár príkladov premeny nespravodlivosti na spravodlivosť nájdete v mojich predchádzajúcich článkoch.
O škodlivosti stresu sa v poslednom čase dosť veľa píše, no nič nové pod slnkom. Už pred dvetisíc rokmi nás pred ním varovali: „A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť?“ (Matúš 6.27.)

Musí rakovina kosiť s takým úspechom?

Domnievam sa, že nie. Nie som lekár, no jedna životná situácia ma „prinútila“ dozvedieť sa čo najviac o tejto chorobe. Zbieral som o nej čo najviac dostupných informácii (mnohí to iste poznáte) a dospel som k záverom, o ktoré sa chcem s vami podeliť.

Zostavil som hypotézu o príčinách vzniku nádorových ochorení a tá vlastne i načrtáva možnosti jej predchádzaniu ako i liečbe. Vytvoril som i program, ktorý túto hypotézu môže potvrdiť alebo vyvrátiť. Ak ju potvrdí, zistíme, že rakovina neútočí na princípe náhodnosti. Práve pripisovanie jej tejto vlastnosti, bráni vytvoreniu liečebných postupov, ktoré zaručia víťazstvo nad ňou. Ešte raz prízvukujem, že sa ešte jedná o hypotézu. Mne sa už viackrát potvrdila, ale ešte vždy je to len hypotéza.
Na základe tejto hypotézy tvrdím, že rakovinotvorné látky sú všetky látky, ktoré sú v organizme schopné vytvoriť usadeninu. Tá potom vytvára tlak na okolité bunky alebo ich inak obmedzuje. Preto tvrdím, že rakovinotvorný môže byť i vonkajší tlak. Mám na mysli napríklad tlak bicyklového sedadla alebo u žien tlak podprsenky. Som presvedčený, že tlak podprsenky je prvotným impulzom ku vzniku rakoviny prsníka ako i o tom že, bicyklové sedadlo bolo príčinou vzniku rakoviny semenníka u cyklistu Amstronga (viac násobný víťaz Tour de Frans). Poviete si, že nie každá žena nosiaca podprsenku, nie každý cyklista dostali rakovinu. To je pravda. Pokladám to len za prvotný impulz a podľa mojej hypotézy sa to ďalej vyvíja nasledovne:
Vonkajší tlak alebo iná usadenina v organizme tlačí a obmedzuje okolité bunky. Na toto reaguje autoimunitný systém a vytvára podmienky na ich podporu. Predĺži ich životnosť. No vždy vznikajú aj nové bunky, ktoré s predĺžením životnosti už jestvujúcich zvýši ich počet. Tým vytvára akúsi rovnováhu a rozloženie týchto tlakov na väčší počet buniek. Toto štádium sme nazvali polipi, tumori (nezhubné nádory) a ešte neviem ako.
Ak tento atak trvá pridlho, spolu so stavom nášho imunitného systému spôsobí to, že tento polip môže prerásť do nádoru zhubného. Tento stav vzniká z akéhosi zaneprázdnenia autoimunitného systému. Jeho zaneprázdnenosť vzniká preto, lebo vďaka nášmu stravovaniu a stresu musí riešiť viac podobných problémov aj na iných miestach nášho organizmu. Naše stravovanie zapríčiní i jeho oslabenie a zníženie jeho schopností. Jednoducho nebude schopný monitorovať, ovplyvňovať delenie a životnosť buniek na tomto mieste nášho organizmu. Z nezhubného nádoru vzniká nádor zhubný.
Takto sa vytvárajú aj usadeniny v pľúcach. Či už fajčením alebo inými exhalátmi v ovzduší. Fajčiar si však tieto usadeniny vytvorí zákonite. No vznik rakoviny pľúc, pod tlakom týchto usadením je závislý na stave nášho autoimunitného systému. To vysvetľuje, prečo nie každý fajčiar dostane rakovinu pľúc, ako i to prečo ju dostanú i nefajčiari. Ak sa však táto hypotéza potvrdí, vylúči náhodnosť i vo vzniku tejto choroby.
Najviac usadenín a atakov si vytvárame stravovaním. Je to však široký problém a takýto článok by ho neobsiahol. Opísal som ho vo svojich predchádzajúcich článkoch na tomto bloku pod názvom „Môže prevencia liečiť? I, II, a III“. Tieto články obsahujú i postup, ako zdokonaliť schopnosti nášho imunitného systému.
Naše občianske združenie „Vidím a počujem“ pripravuje projekt pod názvom „Zdravie sebe a ostatným“, ktorý má za úlohu túto hypotézu potvrdiť alebo vyvrátiť. V pondelok tu uverejníme podrobnosti o tomto projekte. Ak však projekt túto hypotézu potvrdí, bude to mať veľký význam pre liečbu rakoviny. Lekári už dnes vedia rakovinu liečiť (chemoterapia, rádioterapia, hormóny a iné), no práve pre neodstránenie príčiny jej vzniku, vyliečeniu bráni recidíva a obavy z reakcie organizmu. Podľa môjho názoru je spôsob liečenia rakoviny ukrytý v rozprávke o živej vode. Aj tam sa najprv použila „mŕtva voda“ (chemoterapia), ale hneď potom „živá voda“. Čo považujem za živú vodu je opísané už vo vyššie uvedených článkoch.
Ak vám táto hypotéza začala vŕtať v hlave, prosím vás o účasť na našom projekte alebo aspoň o jeho rozšírenie vo vašom okolí.

Môže prevencia liečiť? III

Záverečná etapa cesty za zdravím sa práve začala. Je to cesta, na ktorej môže odzvoniť všetkým civilizačným chorobám. Je v našich silách sa po nej vydať.

Netvrdím, že vláknina je všeliek. Nie je. Nedokáže nahradiť nič, čo organizmus potrebuje. Nič síce nenahradí, no bez nej to jednoducho nejde. Žiadna továreň nie je schopná správne fungovať bez kvalitného odpadového hospodárstva. Ľudský organizmus je tiež továreň. Vláknina spĺňa v našom organizme funkciu tohto hospodárstva. Vláknina je len jednou z ôsmych nutností, ktoré treba telu dodať, aby mohlo riadne fungovať. Tých osem nevyhnutných a nazastupiteľných zložiek je: bielkoviny, cukry, tuky, minerály, vitamíny, vláknina, voda a pohyb.
Bielkovín, cukrov, tukov, minerálov a vitamínov je v našej strave dostatok. Niektoré štúdie hovoria o tom, že my Európania konzumujeme až trikrát viac potravy ako potrebujeme. Problém je skôr v jej rozmanitosti, na ktorú z dôvodov rodinných, stravovacích tradícií zabúdame. Jedno čínske príslovie upozorňujúc na nutnosť rozmanitosti našej stravy hovorí: „Ak zješ niečo, čo si nikdy nejedol, predĺži to tvoj život o 75 dní.“ Rozmanitá strava obsahuje všetky nutné zložky našej potravy spomínané v tomto odstavci.
O pitnom režime sa už popísalo toľko, že iste niet u nás človeka, ktorý by pochyboval o nutnosti jeho dodržiavania. Prečo ho však mnohí nedodržiavajú? Jedni preto, lebo si nevedia predstaviť, pred čím všetkým ich môže dostatok tekutín ochrániť. Iní preto, lebo si jeho nedodržiavanie ani neuvedomujú. Neuvedomujú si, že naše telo nemá senzor smädu. Má len senzor dehydratácie, čo je vyššia úroveň smädu, pri ktorej však už vznikajú následky. Preto sa prijímanie tekutín musí stať návykom. Musí pre nás platiť: „Nepijeme preto, že sme smädní, ale preto, aby sme neboli smädný.“ Toto nám môže zabezpečiť jedine návyk. Bolo by však žiadúce, akosi pri tomto návyku opomenúť alkohol, aspoň vo väčších množstvách. Najlepšie je, ak si tekutiny dáme vždy na dohľad. Majme ich na očiach či už doma alebo v práci. To nám zabezpečí ich konzumáciu aj z nudy. Nebojte sa, vodou sa nedá predávkovať.
Pohyb nazývam vitamínom P. Nevyhnutnosť pohybu je tiež každému zrejmá. Väčšiemu užívaniu tomuto vitamínu nám bráni jedine pohodlnosť a lenivosť. Nikto, ani naše zdravie od nás nechce akési odriekanie alebo obeť. Nemusíme práve športovať ak sa nám nechce. Nemusíme navštevovať telocvične a posilňovne. Nemusíme sa nútiť na prechádzky v prírode. Nie preto, že by to bolo nezdravé alebo škodlivé. Jednoducho preto, že ak sa do toho nútime, dlho nám to nevydrží. Ak nám šport a prechádzky nespôsobujú radosť je úplne zbytočné sa k nim nútiť. No zbaviť sa lenivosti a pohodlnosti je nanajvýš nutné. Pre začiatok stačí urobiť o jeden krok viac ako včera. Raz za deň ísť domov po schodoch a nie výťahom. Nikto a nič od nás nechce rekordy, ale pohyb je jediná vec, ktorou môžeme presvedčiť svoje telo o našej ochote k činnosti. táto činnosť je vlastne symbolom života. Činnosť je bytie, nečinnosť je nebytie.
No a z ôsmych nevyhnutných vecí nám zostala už iba vláknina. O nutnosti jej konzumácie sa môžete dočítať v prvých dvoch článkoch s týmto názvom. Tu sa obmedzím len na odôvodnenie, prečo sa vám môže zdať, že vláknine pripisujem väčšiu dôležitosť ako ostatným siedmym nevyhnutnostiam. Nie je to pravda. Nevyhnutné pre naše zdravie sú všetky.
Ale ako som už napísal, výživových nevyhnutností máme dostatok. Pohyb a pitný režim má dostatočnú propagáciu. Len o vláknine sa píše, že by sme jej mali konzumovať viac, len mi v tejto osvete akosi chýbal dôvod nutnosti jej konzumácie. Toto mohlo zvádzať niektorých čitateľov k domnienke, že vlákninu pokladám za zázračný liek. Taký ešte nemáme a ešte dlho mať nebudeme.
Nemáme síce zázračný liek, ale zatiaľ máme aspoň zaručené východisko. Dodržiavanie zásad opísaných v týchto troch článkoch vám je schopné s 99%-nou istotou zabezpečiť zdravie. Viem, o čom hovorím. Niekoľko ľudí už absolvovalo túto liečbu prevenciou a každý z nich si svoje neduhy vyliečil. Účinnosť tejto liečby je zatiaľ 100%-ná. Medzi vyliečenými chorobami je aj cukrovka, vysoký cholesterol, alergie a iné. Nemožné? Možné. Ja som dokonca presvedčený, že pri dodržaní týchto zásad sa na 100% môže zvýšiť úspešnosť modernej medicíny v liečbe nádorových ochorení.
Čitateľovi sa môže natískať otázka, že ak je liečba 100%-ná, prečo ponúkam len 99%-nú záruku. Z jediného dôvodu. No ani to jedno percento nie je závislé na náhode, ale na nevyhnutnosti. To jedno percento ovplyvňuje stres. Pod vplyvom stresu prechádza telo do režimu akcie. V tomto režime je pripravené jedine na útok alebo útek. Ničoho iného nie je schopné. V tomto stave je všetko, čo sa v tele stará o zdravie a to imunitný systém, endokrinný systém a iné vyradené spod kontroly. Preto si orgány môžu robiť čo chcú na princípe náhodnosti. Ježiš nás na to upozorňoval otázkou: „A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť?“ (Matúš 6.27.) Mnohým môže prekážať náboženský nádych týchto článkov. Nemá však žiadny iný význam, ako upozorniť čitateľa, že už stáročia sú známe tieto skutočnosti, akurát si z nich nič nerobíme. Je nám ľahšie lamentovať, že nemáme šťastie alebo nadávať na náhodu, osud, či boha. Teraz už vidíte, že s tým majú pramálo spoločného.

Môže prevencia liečiť? (Pokračovanie)

Vieme, že nejestvujú ani zázračné lieky a ani všelieky. Sú potom ľudia sprostí, keď zanedbávajú prevenciu a skracujú si tým život? Nie. Len nemajú záruku v to, že prevencia im ho predĺži alebo skvalitní. Majú väčšiu šancu, ale istotu nie. Z konštatovania propagátorov racionálnej výživy na nás len tak lietajú percentá. Napríklad: „Ak budete konzumovať viac kapusty, znížite si riziko rakoviny konečníka o 40% a kopu iných.“ Je to síce overené, ale pre mnohých je to málo. Pýtajú sa: A čo tých ďalších 60%, tie sa nechávajú na náhodu? Sú tie choroby naozaj závislé na náhode? Nie.

Prvý krok k dosiahnutiu 99%-nej istoty je opísaný v mojom predošlom článku na túto tému. Tu ešte podotknem, že ani to posledné percento istoty, nie je závislé od náhody. O tom však neskôr.
Ak sa pravidelnou konzumáciou vlákniny postaráme o to, aby sa to, čo organizmus nepotrebuje včas dostalo z neho von, môžeme pristúpiť k druhému kroku liečebného postupu. Jáj, som vám dlžný ešte maličkosť. Ako tú vlákninu do tela dostať. Nie som utopista a viem, že ľudia sa k celozrnnému chlebu nevrátia. Budú radšej i ďalej papkať ten svoj mäkučký, chutnučký, na ktorý sú navyknutý. A ak by sa aj vrátili, dlho im to nevydrží. Bola by to obeť. Tá dlho nevydrží a nikto ju od nás ani neočakáva. Veď už aj Ježiš povedal: „Milosrdenstvo chcem a nie obeť.“ Tak odkiaľ tú vlákninu? Dostať ju skoro v každej lekárni, čajovni a na mnohých iných miestach.
A teraz ten druhý krok. Keď sme doriešili odpadové hospodárstvo organizmu už má význam postarať sa o jeho riadenie a logistiku. Tú má na starosti endokrinný systém. Jeho výkon zvyšujú probitické kultúry v tráviacom trakte. Ich najkvalitnejším a najprirodzenejším zdrojom je kvasená kapusta a kvasené uhorky. Nebojte sa netreba ich jesť kvantá. Stačí štipka. A nie je nutná ani pravidelnosť, ktorú vyžaduje konzumácia vlákniny. Tieto kultúry obsahujú aj niektoré jogurty a dostať ju aj v lekárňach. Ale kapusta je kapusta.
Je síce pravdou, že kapustu (pobitické kultúry) netreba konzumovať pravidelne, lebo vo vhodnom prostredí tráviaceho traktu, vytvoreného vlákninou sa výborne množia a vegetujú. Toto neplatí po konzumácií antibiotík a iných liekov. Antibiotiká zabíjajú, nie len našich nepriateľov, ale aj našich spojencov. Pozor, neagitujem proti antibiotikám. Pod lekárskym dohľadom a na základe lekárskeho doporučenia ich treba, v prípade potreby užívať. Vďaka nim sa mnohé, v minulosti smrteľné choroby, stali banálnymi. Ich účinku však nijako neprekáža konzumácia vlákniny a kapusty. Keď hovorím, že nie je nutné kapustu konzumovať pravidelne, hneď poviem aj to, že je dobré ju konzumovať čo najčastejšie. Obsahuje totiž prepotrebnú kyselinu listovú, o ktorej si povieme v ďalších článkoch. Nejedzte jej však viac, ako vám chutí, lebo sa vám sprotiví a už viete, že nik od vás nechce obeť a odriekanie. Pri konzumácií liekov však pár štipiek treba. Okrem iného preto, že sami seba presvedčíme o tom, že sa staráme aj o svoje zdravie, nie iba o svoju chorobu.
Keď dosiahneme účinnosť endokrinného systému blízku k 100% zaručíme si, že náš metabolizmus vyrobí z priatej potravy to, čo potrebujeme a to, čo nepotrebuje sa dostane tam kam má.
Ak však endokrinný systém, čo i len krátky čas, nepracuje tak ako má a pracuje nedokonale, metabolizmus nemá vrchnosť, nevie čo má vyrobiť a robí si čo chce. Zavádza možnosť „náhody“. Takto vzniká aj napríklad cukrovka, ku ktorej sa časom (zákonite) pridá zvýšený cholesterol a ten zapríčiní kardiovaskulárne choroby. A je vymaľované. Kde sa to však začalo?
Mohlo aj takto. Dostali sme napríklad angínu. Vďaka antibiotikám banálnu chorobu. Lekári nás z nej dostanú a my sme spokojný. No tým, že sme si oslabili logistiku organizmu v pankrease sa tvorí inzulín vtedy, keď nemá a netvorí, keď má. Toto sa párkrát zopakuje a sme jasný. Preto tvrdím, že aj tie najzávažnejšie choroby sú kumuláciou banálnych. Ježiš o tom hovorí: „Keď nečistý duch (banálna choroba) vyjde z človeka (odstránenie banálnej choroby), blúdi bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si. Vrátim sa do svojho domu odkiaľ som vyšiel. A keď príde nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený (naša spokojnosť). Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov horších ako je on sám a vojdúc, prebýva tam. A tak sú posledné dni toho človeka horšie než prvé.“ (Matúš 12. 43.-45.)
To platí aj pre rakovinu. Moderná medicína ju vie liečiť a vyliečiť. Vie nádor odstrániť operáciou, zabiť ho chémiou alebo žiarením. Obáva sa však, ako na liečbu zareaguje organizmus, ako i recidívy. Organizmus však zareaguje tak oko vie. Môžme si však zabezpečiť kvalitu tejto reakcie, ako i zabrániť recidíve.
To čo ste sa dočítali v týchto dvoch článkoch, spolu so zásadami racionálneho stravovania vám ponúka prevenciu z 99%-nou zárukou. O tom jednom percente nabudúce a potom už o liečebnom postupe.

Môže prevencia liečiť?

Jasné, že nie. Veď prevencia je predchádzanie a liečba je odstránenie choroby. Mám však na mysli inú otázku. Môžme intenzívnejším dodržiavaním základov prevencie dosiahnuť vyliečenie choroby? Áno a je to už aj odskúšané.

Liečebný postup je založený na priatí zodpovednosti za svoj zdravotný stav. Pokiaľ svoju chorobu budeme pokladať za nespravodlivú náhodu, osud, nebodaj trest boží, zatiaľ budeme odkázaný na výdobytky vedy a zázraky. Ak však prijmeme zodpovednosť za svoje zdravie a budeme hľadať dôvod vzniku choroby, už máme na polovicu vyhrané. Uvedomme si, že ten dôvod vždy existuje. Pričinili sme sa o ich vznik, či si to uvedomujeme alebo nie. Hipokrates, otec modernej medicíny už skoro štyristo rokov pred Kristom povedal: „Lekár môže človeku pomôcť od bolesti, ale vyliečiť sa môže iba sám.“ Pre stručnosť teraz opomeniem vrodené vady, hoci i ony majú svoj dôvod. O nich možno neskôr.
Skúsme spoločne nájsť dôvod vzniku chorôb, ktoré sme nazvali civilizačnými. Tie majú najvyšší podiel na úmrtnosti. U nás na rakovinu zomrie každý tretí človek. Srdcovo-cievne choroby dosahujú ešte väčšie „úspechy“. Ani na chorobách, ktoré vďaka modernej medicíne už nie sú smrteľné, ako napr. cukrovka nie je nič príjemné. Príjemné však nie sú ani závratne rozmáhajúce sa alergie.
Čo zapríčinilo vznik civilizačných chorôb, čo sme „vyviedli“ a kedy? Ja tvrdím, že sme im umožnili vznik cca pred 150 rokmi. Vtedy sa totižto udialo, že sme začali lúpať obilie. Na lúpaní nie je nič zlé, však je to len taká maličkosť. Myslíme si my. No dopad tejto malichernosti je pre nás hrozný. Lúpaním sme zrno zbavili otrúb, s ktorými sme začali kŕmiť ošípané. Bolo nám síce pred dvetisíc rokmi povedané: „Nehádžte sviniam čo je sväté.“ Ježiš pokladal zrno za sväté. My sme to aj tak urobili. Čo sa tým vlastne udialo? Zbavili sme sa každodenného príjmu vlákniny, ktorej je najvyšší podiel v šupinách zrna. Áno najväčším a najpravidelnejším zdrojom vlákniny bol chlieb. Pravidelnosť konzumácie vlákniny bola vyžadovaná i pasážou z modlitby: „....chlieb náš každodenný...“ Chlieb, ovsenú, jačmennú, alebo kukuričnú kašu mal aj v tých dobách každý. Možno niekto len suché kôrky, ale mal.
Dnešná medicína nás nabáda na zvýšenú konzumáciu vlákniny. Ale načo ju mám jesť, keď moje telo z nej nespotrebuje ani gram? (Vláknina je vlastne nestráviteľná zložka potravy.) Keď ju nespotrebujeme, tak aký má význam? Ja viem hneď o troch:
1, Vláknina, vo vode nerozpustná, prechádza celým tráviacim traktom. Na svojej púti črevami ich pekne mechanicky, no však šetrne čistí ako sklený papier. V tenkom čreve je to dôležité preto, lebo udržuje klky tenkého čreva v stave, ktorý im umožňuje odvádzať živiny do krvného obehu. V hrubom čreve zas preto, aby vláknina vo vode rozpustná mala možnosť všetky balasty vzniknuté pri metabolizme, pozbierané po celom tele, nabaliť ich v hrubom čreve na vlákninu vo vode nerozpustnú. Tie potom spolu s ňou opúšťajú telo. Tak ako povedal Ježiš: „Či nechápete, že všetko čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky?“ (Matúš 15.17.) Toto vyslovil, keď odôvodňoval, prečo človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst. No opustia tieto balasty telo bez vlákniny? Nie. A ak ho neopustia, začnú robiť problémy. Poškvrnia človeka.
2, Vláknina v tráviacom trakte vytvorí masu, ktorá nie len že uľahčí peristatiku čriev, ale vytvorí v nich aj prostredie vhodné na život a množenie sa probiotických kultúr. Tieto organizmy podporujú náš imunitný, ale i endokrinný systém. Funkcia imunitného systému je každému v kocke známa, no pri endokrinnom si treba uvedomiť, že robí aj akúsi logistiku organizmu. Rozhoduje, kedy, ktorá žľaza má pracovať a ako. Ak toto zlyhá a pri nedostatku vlákniny musí zlyhať, dochádza k cukrovke, zvýšenému cholesterolu a pod. Tak čo je to náhoda alebo nevyhnutnosť?
3, Okrem toho, čo som už napísal v prvom bode odôvodnenia a to že tvorí akési odpadové hospodárstvo organizmu, uľahčuje i prácu obličiek, ktoré nemusia odsávať vodu, ktorú absorbuje vláknina. Mimochodom viete si predstaviť ako by vyzerali naše sídliská, keby na nich neboli pripravené kontajneri? Ľudia by museli vysýpať smeti na zem alebo si ich uskladňovať doma, kým tie kontajneri neprivezú. Tak isto vyzerá aj náš organizmus bez vlákniny. V takomto „bordeli“ sa môže alebo musí (?) vyskytnúť hoc čo.
Teraz už vidíme, že aj choroby majú pramálo spoločného s náhodou. Keby sa ľudia len z polovice venovali svojmu zdraviu toľko, ako svojim chorobám mohli by sme vylúčiť zo svojich životov nepríjemnú náhodu zvanú choroba. Len treba pre to niečo urobiť. Nepomôže nám len modliť sa. Veď aj Ježiš povedal: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane! Vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho otca nebeského.“ (Matúš 7. 21.)