Traja králi dávajú logiku ...

Traja králi dávajú logiku učeniu Ježiša. Bez nich sa jeho učenie musí spoľahnúť na existenciu posmrtného života. Ježiš však nikdy netvrdil, že existuje. Nikdy to ale ani nepoprel. Jeho učenie však má logiku aj bez existencie posmrtného života.

Ježiš tvrdil, že kráľovstvo božie je medzi nami. Presný citát aj z odkazom nájdete v mojom článku "Načo sú nám Vianoce". Ako však z tohoto "nespravodlivého" života urobiť kráľovstvo božie? Jednoducho. Riešenie nám dávajú Traja králi.
Traja králi doniesli Jezuliatku, židovskému kráľovi tri dary. Tieto tri dary symbolizujú to, čo človek nevyhnutne potrebuje k tomu, aby si tu vytvoril kráľovstvo božie.
Kráľovstvo božie je stav človeka, v ktorom človek prežíva šťastný, bezproblémový život. Čo človek potrebuje k prežívaniu takéhoto života? To čo Ježiš dostal od troch kráľov.
Od prvého zlato. Zlato ťažko môže symbolizovať niečo iné ako majetok (bohatstvo). Ide o hmotné statky. Nie je na tom nič "zlé". Je pokrytectvom vyhlásiť majetok za niečo nečisté, za niečo nepotrebné alebo malicherné. Keby to tak bolo, bol by to dar hodný kráľa kráľovi?
Od druhého kráľa dostal myrhu. Je to večne zelený krík, ktorý sa u židov používal na liečebné účeli. Uznať toto za symboliku zdravia už nebude také ťažké, lebo túžiť po zdravý už nepovažujeme za tak "nemorálne", ako túžbu po majetku.
Napokon od tretieho dostal kadidlo. Kadidlo produkuje dym, niečo čo sa nedá chytiť, niečo cez čo ruka prejde, niečo akoby nehmotné. Ale napriek tomu niečo dôležité, nenahraditeľné. Vo mne to evokuje vzťahy.
Môže to tak byť? Sú tieto tri oblasti majetok, zdravie a vzťahy to čo určuje kvalitu života? Môže sa život, v ktorom netrpíme nedostatkom v týchto oblastiach považovať za život v kráľovstve božom? Dá sa život, v ktorom niečo z tohoto chýba považovať za šťastný? Podla mňa nie. Viete koľko zdravých, bohatých ľudí spáchalo samovraždu? Čo potom tie sprostosti o rebríčku hodnôt. Človek prirodzene dáva na prvé miesto to čo mu chýba. Chorý zdravie, ten čo nemá priateľov priateľstvo. Kto nemá rodinu dáva do popredia rodinu. Len nemajetný dá na prvé miesto majetok málo kedy. Nie preto, že ho nepotrebuje, ale považuje to za voľajaké nízke mamonárstvo. Sprostosť. Ak hoc kto zostaví svoj rebríček hodnôt bez toho, aby na prvé miesto, nezastupiteľne a rovnoprávne dal všetky tri tieto hodnoty, je neúprimný hlavne k sebe. Šťastný a plnohodnotný život má šancu prežiť jedine na princípe náhody. Tá v tomto svete funguje. Nemusí váš však zaujímať, keď máte možnosť privodiť si šťastný život na princípe nie náhody, ale nevyhnutnosti. O tom však neskôr.
Toto zrovnoprávnenie týchto hodnôt, dáva logiku Ježišovmu tvrdeniu: "Lebo tomu, kto má bude dané a bude mať hojne, kto nemá, aj čo má mu bude odňaté." (Matúš 25. 29.) Samo o sebe dosť nelogické, že? Ako sa dá zobrať niečo tomu, kto nič nemá. Pridajme k tomu čo vieme o daroch troch kráľov a je logika na svete. Život používa na dokopanie nás do kráľovstva božieho vzájomné prieniky týchto hodnôt. Mnohý platia za navrátenie zdravia lekárom a tak pozvoľna prichádzajú aj o majetok. Mnohý nemajetný sa stresujú nad budúcnosťou a prichádzajú aj o rodinu (vzťahy) ako i o zdravie. Takto sa už dá zobrať to čo nemáme.
Keď však dostáva logiku táto časť Ježišovho učenia o kráľovstve božom, prečo by zostali bez logiky i ďalšie jeho časti. Nie sú bez logiky, len ju v jeho učení treba nájsť. O tom však neskôr. Teraz stačí ak si uvedomíme, že Ježiš nás nabádal k činnosti, nie k nečinnosti. Nestačí sa len modliť, treba konať. Jasne povedal: "Hľadajte najprv kráľovstvo Božie, Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané." (Matúš 6. 33.) Hľadanie je činnosť. Ak ju budeme robiť zodpovedne, všetko "toto" nám bude pridané. To "toto" je majetok, zdravie a vzťahy.
Preto vám do nového roku prajem hlavne veľa odvahy a ochoty k tomuto hľadaniu.

Môže prevencia liečiť? (Pokračovanie)

Vieme, že nejestvujú ani zázračné lieky a ani všelieky. Sú potom ľudia sprostí, keď zanedbávajú prevenciu a skracujú si tým život? Nie. Len nemajú záruku v to, že prevencia im ho predĺži alebo skvalitní. Majú väčšiu šancu, ale istotu nie. Z konštatovania propagátorov racionálnej výživy na nás len tak lietajú percentá. Napríklad: „Ak budete konzumovať viac kapusty, znížite si riziko rakoviny konečníka o 40% a kopu iných.“ Je to síce overené, ale pre mnohých je to málo. Pýtajú sa: A čo tých ďalších 60%, tie sa nechávajú na náhodu? Sú tie choroby naozaj závislé na náhode? Nie.

Prvý krok k dosiahnutiu 99%-nej istoty je opísaný v mojom predošlom článku na túto tému. Tu ešte podotknem, že ani to posledné percento istoty, nie je závislé od náhody. O tom však neskôr.
Ak sa pravidelnou konzumáciou vlákniny postaráme o to, aby sa to, čo organizmus nepotrebuje včas dostalo z neho von, môžeme pristúpiť k druhému kroku liečebného postupu. Jáj, som vám dlžný ešte maličkosť. Ako tú vlákninu do tela dostať. Nie som utopista a viem, že ľudia sa k celozrnnému chlebu nevrátia. Budú radšej i ďalej papkať ten svoj mäkučký, chutnučký, na ktorý sú navyknutý. A ak by sa aj vrátili, dlho im to nevydrží. Bola by to obeť. Tá dlho nevydrží a nikto ju od nás ani neočakáva. Veď už aj Ježiš povedal: „Milosrdenstvo chcem a nie obeť.“ Tak odkiaľ tú vlákninu? Dostať ju skoro v každej lekárni, čajovni a na mnohých iných miestach.
A teraz ten druhý krok. Keď sme doriešili odpadové hospodárstvo organizmu už má význam postarať sa o jeho riadenie a logistiku. Tú má na starosti endokrinný systém. Jeho výkon zvyšujú probitické kultúry v tráviacom trakte. Ich najkvalitnejším a najprirodzenejším zdrojom je kvasená kapusta a kvasené uhorky. Nebojte sa netreba ich jesť kvantá. Stačí štipka. A nie je nutná ani pravidelnosť, ktorú vyžaduje konzumácia vlákniny. Tieto kultúry obsahujú aj niektoré jogurty a dostať ju aj v lekárňach. Ale kapusta je kapusta.
Je síce pravdou, že kapustu (pobitické kultúry) netreba konzumovať pravidelne, lebo vo vhodnom prostredí tráviaceho traktu, vytvoreného vlákninou sa výborne množia a vegetujú. Toto neplatí po konzumácií antibiotík a iných liekov. Antibiotiká zabíjajú, nie len našich nepriateľov, ale aj našich spojencov. Pozor, neagitujem proti antibiotikám. Pod lekárskym dohľadom a na základe lekárskeho doporučenia ich treba, v prípade potreby užívať. Vďaka nim sa mnohé, v minulosti smrteľné choroby, stali banálnymi. Ich účinku však nijako neprekáža konzumácia vlákniny a kapusty. Keď hovorím, že nie je nutné kapustu konzumovať pravidelne, hneď poviem aj to, že je dobré ju konzumovať čo najčastejšie. Obsahuje totiž prepotrebnú kyselinu listovú, o ktorej si povieme v ďalších článkoch. Nejedzte jej však viac, ako vám chutí, lebo sa vám sprotiví a už viete, že nik od vás nechce obeť a odriekanie. Pri konzumácií liekov však pár štipiek treba. Okrem iného preto, že sami seba presvedčíme o tom, že sa staráme aj o svoje zdravie, nie iba o svoju chorobu.
Keď dosiahneme účinnosť endokrinného systému blízku k 100% zaručíme si, že náš metabolizmus vyrobí z priatej potravy to, čo potrebujeme a to, čo nepotrebuje sa dostane tam kam má.
Ak však endokrinný systém, čo i len krátky čas, nepracuje tak ako má a pracuje nedokonale, metabolizmus nemá vrchnosť, nevie čo má vyrobiť a robí si čo chce. Zavádza možnosť „náhody“. Takto vzniká aj napríklad cukrovka, ku ktorej sa časom (zákonite) pridá zvýšený cholesterol a ten zapríčiní kardiovaskulárne choroby. A je vymaľované. Kde sa to však začalo?
Mohlo aj takto. Dostali sme napríklad angínu. Vďaka antibiotikám banálnu chorobu. Lekári nás z nej dostanú a my sme spokojný. No tým, že sme si oslabili logistiku organizmu v pankrease sa tvorí inzulín vtedy, keď nemá a netvorí, keď má. Toto sa párkrát zopakuje a sme jasný. Preto tvrdím, že aj tie najzávažnejšie choroby sú kumuláciou banálnych. Ježiš o tom hovorí: „Keď nečistý duch (banálna choroba) vyjde z človeka (odstránenie banálnej choroby), blúdi bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si. Vrátim sa do svojho domu odkiaľ som vyšiel. A keď príde nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený (naša spokojnosť). Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov horších ako je on sám a vojdúc, prebýva tam. A tak sú posledné dni toho človeka horšie než prvé.“ (Matúš 12. 43.-45.)
To platí aj pre rakovinu. Moderná medicína ju vie liečiť a vyliečiť. Vie nádor odstrániť operáciou, zabiť ho chémiou alebo žiarením. Obáva sa však, ako na liečbu zareaguje organizmus, ako i recidívy. Organizmus však zareaguje tak oko vie. Môžme si však zabezpečiť kvalitu tejto reakcie, ako i zabrániť recidíve.
To čo ste sa dočítali v týchto dvoch článkoch, spolu so zásadami racionálneho stravovania vám ponúka prevenciu z 99%-nou zárukou. O tom jednom percente nabudúce a potom už o liečebnom postupe.

Môže prevencia liečiť?

Jasné, že nie. Veď prevencia je predchádzanie a liečba je odstránenie choroby. Mám však na mysli inú otázku. Môžme intenzívnejším dodržiavaním základov prevencie dosiahnuť vyliečenie choroby? Áno a je to už aj odskúšané.

Liečebný postup je založený na priatí zodpovednosti za svoj zdravotný stav. Pokiaľ svoju chorobu budeme pokladať za nespravodlivú náhodu, osud, nebodaj trest boží, zatiaľ budeme odkázaný na výdobytky vedy a zázraky. Ak však prijmeme zodpovednosť za svoje zdravie a budeme hľadať dôvod vzniku choroby, už máme na polovicu vyhrané. Uvedomme si, že ten dôvod vždy existuje. Pričinili sme sa o ich vznik, či si to uvedomujeme alebo nie. Hipokrates, otec modernej medicíny už skoro štyristo rokov pred Kristom povedal: „Lekár môže človeku pomôcť od bolesti, ale vyliečiť sa môže iba sám.“ Pre stručnosť teraz opomeniem vrodené vady, hoci i ony majú svoj dôvod. O nich možno neskôr.
Skúsme spoločne nájsť dôvod vzniku chorôb, ktoré sme nazvali civilizačnými. Tie majú najvyšší podiel na úmrtnosti. U nás na rakovinu zomrie každý tretí človek. Srdcovo-cievne choroby dosahujú ešte väčšie „úspechy“. Ani na chorobách, ktoré vďaka modernej medicíne už nie sú smrteľné, ako napr. cukrovka nie je nič príjemné. Príjemné však nie sú ani závratne rozmáhajúce sa alergie.
Čo zapríčinilo vznik civilizačných chorôb, čo sme „vyviedli“ a kedy? Ja tvrdím, že sme im umožnili vznik cca pred 150 rokmi. Vtedy sa totižto udialo, že sme začali lúpať obilie. Na lúpaní nie je nič zlé, však je to len taká maličkosť. Myslíme si my. No dopad tejto malichernosti je pre nás hrozný. Lúpaním sme zrno zbavili otrúb, s ktorými sme začali kŕmiť ošípané. Bolo nám síce pred dvetisíc rokmi povedané: „Nehádžte sviniam čo je sväté.“ Ježiš pokladal zrno za sväté. My sme to aj tak urobili. Čo sa tým vlastne udialo? Zbavili sme sa každodenného príjmu vlákniny, ktorej je najvyšší podiel v šupinách zrna. Áno najväčším a najpravidelnejším zdrojom vlákniny bol chlieb. Pravidelnosť konzumácie vlákniny bola vyžadovaná i pasážou z modlitby: „....chlieb náš každodenný...“ Chlieb, ovsenú, jačmennú, alebo kukuričnú kašu mal aj v tých dobách každý. Možno niekto len suché kôrky, ale mal.
Dnešná medicína nás nabáda na zvýšenú konzumáciu vlákniny. Ale načo ju mám jesť, keď moje telo z nej nespotrebuje ani gram? (Vláknina je vlastne nestráviteľná zložka potravy.) Keď ju nespotrebujeme, tak aký má význam? Ja viem hneď o troch:
1, Vláknina, vo vode nerozpustná, prechádza celým tráviacim traktom. Na svojej púti črevami ich pekne mechanicky, no však šetrne čistí ako sklený papier. V tenkom čreve je to dôležité preto, lebo udržuje klky tenkého čreva v stave, ktorý im umožňuje odvádzať živiny do krvného obehu. V hrubom čreve zas preto, aby vláknina vo vode rozpustná mala možnosť všetky balasty vzniknuté pri metabolizme, pozbierané po celom tele, nabaliť ich v hrubom čreve na vlákninu vo vode nerozpustnú. Tie potom spolu s ňou opúšťajú telo. Tak ako povedal Ježiš: „Či nechápete, že všetko čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky?“ (Matúš 15.17.) Toto vyslovil, keď odôvodňoval, prečo človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst. No opustia tieto balasty telo bez vlákniny? Nie. A ak ho neopustia, začnú robiť problémy. Poškvrnia človeka.
2, Vláknina v tráviacom trakte vytvorí masu, ktorá nie len že uľahčí peristatiku čriev, ale vytvorí v nich aj prostredie vhodné na život a množenie sa probiotických kultúr. Tieto organizmy podporujú náš imunitný, ale i endokrinný systém. Funkcia imunitného systému je každému v kocke známa, no pri endokrinnom si treba uvedomiť, že robí aj akúsi logistiku organizmu. Rozhoduje, kedy, ktorá žľaza má pracovať a ako. Ak toto zlyhá a pri nedostatku vlákniny musí zlyhať, dochádza k cukrovke, zvýšenému cholesterolu a pod. Tak čo je to náhoda alebo nevyhnutnosť?
3, Okrem toho, čo som už napísal v prvom bode odôvodnenia a to že tvorí akési odpadové hospodárstvo organizmu, uľahčuje i prácu obličiek, ktoré nemusia odsávať vodu, ktorú absorbuje vláknina. Mimochodom viete si predstaviť ako by vyzerali naše sídliská, keby na nich neboli pripravené kontajneri? Ľudia by museli vysýpať smeti na zem alebo si ich uskladňovať doma, kým tie kontajneri neprivezú. Tak isto vyzerá aj náš organizmus bez vlákniny. V takomto „bordeli“ sa môže alebo musí (?) vyskytnúť hoc čo.
Teraz už vidíme, že aj choroby majú pramálo spoločného s náhodou. Keby sa ľudia len z polovice venovali svojmu zdraviu toľko, ako svojim chorobám mohli by sme vylúčiť zo svojich životov nepríjemnú náhodu zvanú choroba. Len treba pre to niečo urobiť. Nepomôže nám len modliť sa. Veď aj Ježiš povedal: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane! Vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho otca nebeského.“ (Matúš 7. 21.)

Zjednanie nápravy - porušenie zákona.

Týmto článkom sa pokúšam zjednať nápravu, ku ktorej ma vyzval Ľudovít Herman, autor článku "Židia a kresťania, zmieria sa niekedy?"

V prvom rade sa mu chcem ospravedlniť, že som ho vo svojom článku prekrstil na Miloša. Článkom so len chcel upozorniť na rozdiel medzi učeniami a ich výkladom. Na túto časť jeho článku som sa aj odvolal hneď v úvode. Je pravdou, že som ho nechtiac prekrstil. Ešte raz sa ospravedlňujem. Nie som si však vedomý, že som znevážil jeho osobu, alebo názor. Takéto spôsoby sú mi vzdialené. A to však i napriek tomu Ľudovít tak pociťuje, tak prosím o prepáčenie. Musela to spôsobiť moja nedokonalosť vo vyjadrovaní. Ešte raz pardon.

RE: Židia a kresťania. Zmieria sa niekedy?

„Židovstvo a kresťanstvo boli od prvopočiatku postavené proti sebe.“ Tvrdí vo svojom článku Miloš. Nie je to však tak. Ľudia hlásajúci sa, či už k jednej alebo druhej skupine, síce proti sebe vystupujú, ale samotný judaizmus a kresťanstvo si neprotirečia.

Jediným zdanlivým antagonizmom je ponímanie boha (to tvrdí aj Miloš). Židia veria v jediného boha a mi v trojjedinného. Je to však len tvrdenie nasledovníkov, či už Mojžiša alebo Ježiša. Mojžiš a Ježiš hovorili niečo iné. Mojžišovi Boh na jeho otázku „kto si?“ odpovedal: „Som, ktorý som.“ Ježiš vyhlásil: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon, alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5. 17.) Tým sa Ježiš prihlásil k tomu istému Bohu. Keby ako jedny, tak i druhí, dôsledne dodržiavali druhé Božie prikázanie, tento rozdiel by nejestvoval. To prikázanie znie:
„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou.“ (prvá časť druhého Božieho prikázania.)
Toto prikázanie má jediný význam. Ak si budeme vedieť Boha predstaviť, zosobniť, tak potom tomu niečomu, už nie len že nebudeme schopný pripísať všemocnosť, ale budeme vedieť rozhodnúť o tom, že ten NAŠ JE INÝ, AKO TEN VÁŠ. Lepšie je, ak ho zaknihujeme jeho vlastným predstavením sa: „Som, ktorý som.“
Keby Židia boli akceptovali a neukrižovali Ježiša, nevzniklo by kresťanstvo. Nemohli ho však akceptovať. Vrchnosť za to, že ich pripravoval o ich zisky a vplyv nad ľudom keď tvrdil: „Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená?....... (Matúš 5. 13.), alebo: „Vy ste svetlo sveta.....“ (Matúš 5.14.). Mnohým jednoduchým ľuďom sa to zas nepozdávalo, pretože im nevoňala vlastná zodpovednosť za svoje problémy. Bolo pre nich ľahšie našiť to voľajakého ješitného boha.
My kresťania sme však s toho istého dôvodu usmrtili tiež dosť mysliteľov. Keby nebol upálený napríklad J. Hus, nevznikol by o sto rokov neskôr protestantizmus. Martin Luter a J. Hus zastávali tie isté požiadavky. Luter sa tiež musel pred pohlavármi cirkvi skryť a utiahnuť sa na hrad Wartburg pod menom rytier Juraj.
Kresťanstvo je učenie, ktoré vzniklo na základe Ježišovho učenia, nie je však Ježišovým učením. Keby bolo, tak by sme nemali toľko kresťanských cirkví. Vraj ich máme sedem. Vznikali postupne štiepením kresťanstva. Čo bolo príčinou tohoto štiepenia? Vždy to isté. Dogmy. Áno. To čo predstavitelia cirkvi na Ježišovom učení nevedeli pochopiť, nahradili dogmou. Tieto dogmy potom rozdeľovali ľudí a vznikali nové náboženstvá. Ježiš bol proti dogmám. Doslova povedal: „....Preto učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému, je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré.“ (Matúš 13. 52.) Ešte aj v treťom storočí n. l., cirkevný otec (ešte neexistovala funkcia pápeža) Titus Flávius Alexandrijský tvrdil: „Bez viery niet poznania a bez poznania niet viery.“
Keďže nemáme patent na dogmy, používali ich aj iný. Dogmy platné v judaizme zabránili akceptácií Ježiša židmi. No tieto dogmy nezaviedol ani Mojžiš a ani Ježiš, ale tí, ktorí sa pasovali za vykladačov ich učení.
Mojžiš a Ježiš tvrdili to isté, no spoločenské vedomie bolo na rôznom stupni vývoja a preto používali rôzne výrazové prostriedky. To je jediný rozdiel medzi učením Ježiša a Mojžiša. Ak však napriek tomu ľudia ešte aj dnes nájdu dôvod, aby neakceptovali názor toho druhého, verte mi, môže za to len ich vlastný strach.
Nechajme nech si Židia veria čomu chcú a ako chcú. My si upracme na vlastnom stole, vyberme si brvno z vlastného oka a možno zistíme, že sa stratila aj smietka z oka môjho brata alebo aj nepriateľa.
Tak milý Miloš podľa mňa je to takto, no akceptujem, že ty máš iný názor.

Načo sú (nám) vianoce?

Obligátne odpovede sú známe od nepamäti. Chcem vám však ponúknuť jeden úplne nový pohľad, ktorý keď som si uvedomil, mi zmenil život od základu. Môže aj váš. Posúďte sami.

Cirkev zostavila Vianočné sviatky zo spomienok na nasledovné udalosti:
1, 25. 12. Prvý sviatok vianočný – narodenie Ježiša Krista
2, 26. 12. Druhý sviatok vianočný – deň sv. Štefana
3, 27. 12. Deň neviniatok
4, 28. 12. Deň sv. Jána

Ak si uvedomíme symboliku týchto dní, tak sa pred nami objavia zákonitosti života. Symbol narodenia Ježiša, nám symbolizuje nový počiatok, narodenie, nový život. Dni, ktoré nasledujú nám naznačia, čo od života môžeme očakávať.
Symbol sv. Štefana nám ukazuje, že existuje hriech a trest. Podľa života svätých, sv. Štefan zomrel smrťou mučeníka, ukameňovaním. Ako človek iste robil aj chyby, takže zhrešil. Áno slovo hriech z hebrejčiny znamená netrafiť, minúť cieľ, takže akúsi chybu. Zhrešil a stihol ho trest. Je to jasný symbol hriechu a následného trestu.
Deň neviniatok nás upozorňuje na existenciu trestu bez hriechu. Už tým, že sa jedná o neviniatka museli byť bez hriechu. Každé z nich bolo Herodom zavraždené do druhého roku svojho života. Boli bez hriechu a stihol ich trest.
Korunku všetkému dáva deň sv. Jána. Ján vypil jed. Jasný symbol hriechu (chyby) a napriek tomu sa mu nič nestalo. Takže v živote nás môže stretnúť i hriech bez trestu.
Keď si to zhrnieme, tak tu máme hriech s trestom, trest bez hriechu a hriech bez trestu. Toto nás v živote môže stretnúť a aj stretáva. Teraz si každý môže položiť otázku: „Čo bude stretávať mňa a čo to vlastne ovplyvňuje.“ Rozhliadnutím sa okolo seba a osobnými skúsenosťami zistíme, že je to závislé od náhody. Iste budete so mnou súhlasiť, ak aspoň nepríjemné náhody vyhlásim za nespravodlivé. Nespravodlivé sú síce i prijemné náhody, no tie nám až natoľko neprekážajú. Musia však postihnúť nás a nie suseda. No a sme pri koreni veci. Tento svet je založený na nespravodlivých náhodách. Tak potom čo tie sprostosti o boji dobra a zla. Mimochodom hybnou silou sveta nie je boj dobra a zla, ale o tom inde. Je však svet naozaj závislý od náhod a nám nezostáva nič iné, iba modlenie a meditácia? Nie a riešenie máme na očiach už skoro dvetisíc rokov.
A tu je skutočný význam Vianoc. Pred dvetisícšesť rokmi sa narodilo dieťa, ktoré nám neskôr dalo návod, ako vylúčiť náhody zo života. Ja tento návod nazývam návodom na použitie života. V tomto článku opomeniem čo z jeho učenia urobili jeho nasledovníci. Zameriam sa len na to, čo tvrdil Ježiš. Ak si zložíme optiku svätosti a pátosu a pozrieme sa na Nový zákon ako na filozofické dielo, zistíme, čo mal na mysli, keď hovoril, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Nikdy nehovoril o posmrtnom živote ako o svojom kráľovstve. Vždy hovoril „iba“ o kráľovstve Božom. No vysvetlil nám aj kde toto kráľovstvo nájdeme. Doslova povedal: „....Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo božie je medzi vami!“ (Lukáš 17. 20. a 21.) To znamená, že tu na tomto svete. Aký je rozdiel medzi týmto svetom a kráľovstvom Božím. Skoro žiadny. Tu má moc náhoda a v „jeho“ svete spravodlivosť. Doslova hovorí: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie, Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Matúš 6.33.)
Nebudem nikoho presviedčať, že je to ten istý svet. Áno. Tento svet je spravodlivý. Našim nešťastím je, že je spravodlivý, aj keď sa nám to nehodí. Ak si uvedomíme túto skutočnosť, tak máme možnosť túto spravodlivosť využiť na skvalitnenie svojich životov. Treba len priať zodpovednosť za svoje životy. Hľadať spravodlivosť v tom, čo nás postihlo a tú istú spravodlivosť, ktorá nás dostala do úzkych, využiť na nápravu problémov. Dá sa to.
Na záver ešte jednu poznámku. Viem, že sú medzi nami ľudia, ktorým sa prihodilo nešťastie, ktoré je už nenapraviteľné. Títo ľudia, ťažko nadobudnú presvedčenie o spravodlivosti sveta. Ježiš to vystihol slovami: „Neprávosť vrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24. 12.) Nezmyselné, prehnané zákazy, príkazy a obmedzenia, ktoré sa do jeho posolstva dostali nepochopením tohto posolstva, či už z vypočítavosti alebo z nepochopenia zapríčinili, že mnoho ľudí túži, aby Boh vôbec nebol. Ježiš nás upozornil nasledovne: „Darmo ma však uctievajú, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam (Božím).“ (Matúš 15. 9.) Návod na použitie života, ktorý nám priniesol obsahuje presný recept, ako vylúčiť nešťastné náhody. Ako som už povedal, tie šťastné nás neobmedzujú. Sú v ňom recepty na liečenie chorôb, banálnych, závažných i smrteľných, rozhodne všetkých vírusových, ako i civilizačných chorôb.
To je podľa mňa najväčší prínos Vianoc. S uvedomením si tohto ich rozmeru, už má význam dávať Vianociam i ďalšie prívlastky akými sú napr. Sviatky pokoja, mieru, šťastia, spolupatričnosti...
Prajem vám veselé Vianoce.