Výzva.

VÝZVA
Riešme už konečne slovensko-maďarský problém.

Vyzývame vlády Slovenskej a Maďarskej republiky, aby začali podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Dosiahlo sa už rakúsko-maďarské, ako i nemecko-francúzske vyrovnanie, tak sa dá dosiahnuť i slovensko-maďarské, najmä preto, lebo mlčiaca väčšina oboch národov si ho praje. Prečo teraz? Lebo takéto veci sa riešia, keď nie sú vybičované vášne.
Problém medzi našimi národmi tu existuje už od čias vyhnania Turkov, takže tvrdenie o neexistencii problému je iba strkanie hlavy do piesku, čo vytvára živnú pôdu pre extrémisticke názory, ktoré však nie sú vo väčšine. Oba národy boli historicky skúšané, ale to asi všetky. To, že prežili dokazuje ich schopnosť a hodnoty. Každý z nich je iný, nie však lepší ako ten druhý. Keby boli rovnaké, tak by tvorili jeden národ. Preto treba urobiť všetko preto, aby sa mohli oba slobodne prejavovať a vzájomne kooperovať.
Maďari, ako národ, prešli tými istými problémami ako Slováci. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo v Miškovci, čo najďalej od Viedne. Slováci mali svoje aktivity zas čo najďalej od Budapešti, Martin a pod. Oba národy však ponúkajú svoju cestu, ako riešiť tú istú situáciu. Domnievame sa, že načúvať obom treba preto, že tá najlepšia cesta je niekde medzi týmito dvomi cestami.
Maďari po prijatí celonárodnej prísahy (My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme) počas revolúcie v roku 1848 sa vybrali cestou povýšenia národného princípu nad všetky ostatné. Napĺňajú tým tézu grófa Schécsényiho (Veci národa môže človek opomenúť až po smrti), ktorý ju vyslovil v Uhorskom parlamente. Raz a navždy prestaňme odsudzovať činy minulosti, podľa kritérií súčastnosti. Ani jeden z nás nemôže tvrdiť, že by vtedy konal inak. Maďari dodnes neopustili tieto myšlienky a povyšujú národnostný princíp nad všetky ostatné. Netreba ich však za to odsudzovať, lebo nikto na svete, ani Slováci, nedokážu prekročiť svoj tieň. Národnostný princíp je im vštepovaný od malička, na všetkých stupňoch vzdelávania a oni ho prijali a presadzujú.
Nie je to však analógia so slovenským MOR HO-m? "Mor ty len a vôľ nebyť, ako byť otrokom". U Slovákov, však táto myšlienka nedosiahla povýšenie národnostného princípu nad ostatné, napr. občiansky. Dokonca u veľkej väčšiny Slovákov národnostný princíp nedosahuje žiadnu hodnotu. Národy však v minulosti nevznikli z rozmaru, ale z nutnosti. Bolo nutné kumulovať zdroje k ďalšiemu vývinu ľudstva, čoho rodová spoločnosť už schopná nebola. Preto národný princíp nie je zanedbateľný.
Takže tu máme dve cesty riešenia jedného problému - maďarskú a slovenskú. Ani jednu však nepokladáme za správnu, ale ich význam je neodškriepiteľný, lebo nám umožní nájsť tú správnu v strede medzi nimi. Slováci nech sa od Maďarov učia národovstvu a Maďari od Slovákov občianstvu. Oba národy sa môžu učiť aj od iných, no načo, keď sa tu máme navzájom, tak povediac, pod nosom.
Treba dosiahnuť stav, aby každý jedinec, či už Maďar alebo Slovák si bol vedomý hodnôt svojho národa, ktoré vybudovali jeho predkovia. Len to môže zabrániť strachu z prejavovania národnostného cítenia príslušníkov iných národov. Treba to však dosiahnuť tak, aby národnostný princíp bol u každého, vždy až na druhom mieste hodnotového rebríčka. Na prvé treba dostať princíp občiansky, mnohými nazývaný i ľudským princípom. Iba to dokáže spojiť a nie rozdeľovať.
Chceme, aby sme sa mohli venovať našej podstate a to starať sa o to, na čo sme vlastne na svete. Chceme sa starať o svoje zdravie, vzťahy a majetok. Všetci, či už Slováci alebo Maďari máme tie isté starosti a radosti, ako tí druhí a preto vyzývame vlády oboch štátov, aby menovali splnomocnencov vlád, ktorí budú podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Najlepšie by bolo, keby sa našla osoba, na ktorej by sa dokázali zhodnúť obe vlády. Pre začiatok to však nie je podmienka. Musí to však byť osoba/osoby, ktorá to bude robiť na nasledovnom princípe, k čomu jej my mlčiaca väčšina podpísaná pod touto výzvou dávame mandát.

1, Nemôže ísť o politika a to z jediného dôvodu. Nech by si robil prácu akokoľvek poctivo a zodpovedne, vždy by bola jeho autorita podrývaná a to iba preto, že predvolebný boj neutícha, ani v medzivolebnom období.

2, Nemá presadzovať reciprocitu. Nie preto, že by nebola "dobrá", ale preto, že je nemožná. V oboch štátoch sú menšiny na inej štartovej čiare, ale aj preto, že keď dvaja robia to isté nie je to to isté.

3, Musí vytvoriť relevantnú opozíciu extrémizmu, k čomu ho oprávňujú signatári tejto výzvy. Extrémistov a prihrievačov polievky, nevieme umlčať. Nepodarilo sa to ani počas štyridsiatich rokov "proletárskeho internacionalizmu", no nie je to ani nutné. Extrémizmus považujeme iba za prejav strachu extrémistov z toho druhého národa. My mlčiaca väčšina tento strach nepociťujeme. Splnomocnenec však musí reagovať v médiach na všetky prejavy extrémizmu, aby bolo zrejmé, že ide o aktivity menšiny. Média musia informovať o prejavoch extrémizmu, je to ich povinnosť, ale splnomocnenec musí vždy v tých médiach poukazovať na to, že ide iba o menšinu. Nevieme si predstaviť správy, v ktorých by boli vymenovávané všetky mestá a dediny, kde sa v slovensko-maďarských vzťahoch neudialo nič negatívne a tých je vždy väčšina.

4, Dejiny Uhorska pokladáme za naše spoločné dejiny a hlásime sa k nim so všetkými ich pozitívami a negatívami. Monarchia vznikla na kresťanskom a nie národnom princípe. Slováci sa pri korunovácii Štefana I. v roku 1000 k tomuto zväzku prihlásili. Do konca 18-tého storočia na tom princípe i fungovala. Až nástup osvietenstva a začiatok straty vplyvu latinčiny, začal klásť na prvé miesto národnostný princíp. To, že po dosiahnutí maďarsko-rakúskeho vyrovnania v roku 1863 sa neprestalo z povyšovaním národného princípu zapríčinilo, že nemaďarské národy Uhorska už v tomto zväzku zotrvať nechceli a preto prišlo k rozpadu monarchie, k rozvodu. Bol to hlučný rozvod (I. svetová vojna), ale rozvod a každý si z tohto zväzku zobral to, čo si do neho priniesol. Takže Trianonom Maďarsko neprišlo o 2/3 svojho územia.

5, Od 19-tého storočia sa vo vzájomných vzťahoch urobilo veľa chýb, no neodsudzujme tých, ktorí ich narobili. Je skoro isté, že v tých časoch by sme ich urobili i my. Radšej sa z nich poučme a zabráňme kopeniu ďalších. Viedenskú arbitráž, napadnutie Slovenska 23.3.1939, ako i Benešove dekréty pokladáme za chybu. Zaknihujme ich však ako historický fakt a snažme sa pochopiť tých, ktorí tieto chyby urobili. Prestaňme sa vzájomne obviňovať, lebo pravda je taká, že "bitka sa začala tak, že mi vrátil facku". Ak sa k tomu budeme vracať za iným účelom, ako poučením sa z minulosti, budeme kopiť ďalšie chyby. My už nechceme tieto chyby množiť. Robíme ich dosť v súkromnom živote. Možno, že tí, ktorí urobili tie predošlé chyby, by ich s našimi poznatkami ich dopadov neurobili.

Ak sa niekto domnieva, že sa ho to netýka, tak tomu jedna historická skúsenosť a jeden príbeh:
Skúsenosť: V Nemecku sa Hitler v roku 1926 nedostal k moci, ale po prevalení sa krízy (1929) už v roku 1933 áno a vieme ako to dopadlo. Vieme zaručiť, že tu sa nejaká kríza neprevalí a nebudeme z nej obviňovať tých druhých?
Príbeh: Najprv prišli pre Židov, neozval som sa, lebo nie som Žid. Potom prišli pre komunistov, neozval som, lebo nie som komunista. Potom pre Rómov, neozval som sa, lebo nie som Róm. Potom prišli pre mňa, ale už sa nemal, kto ozvať.
Týmto nechcem šíriť strach, ale iba potrieť ľahostajnosť.

My signatári tejto výzvy uznávame, že problém medzi Slovákmi a Maďarmi tu existuje už 215 rokov (od roku 1793). Ten umožňuje prejavovaniu sa extrémistickych názorov, no sme presvedčení, že ide iba o menšinu trpiacu strachom z toho druhého národa. Aby bolo vždy a všetkým jasné, že ide iba o menšinu a že nemusíme mať obavy z tých druhých, podpisujeme túto výzvu v presvedčení, že naše národy sú schopné kooperovať bez vzájomného ohrozovania a obviňovania sa. Už táto výzva získaním dostatočného množstva podpisov, môže extrémistov značne zredukovať, lebo ich presvedčí, že nemusia mať obavy z toho druhého národa a nebudú pociťovať potrebu dokazovania si hodnôt toho svojho. Obidva národy považujeme za hodnotné, vzájomne si rovné, nenahraditeľné a že uznanie hodnôt toho druhého národa nijako neznižuje hodnotu nášho. Skôr opak je pravdou. Chceme spolupracovať a vzájomne sa obohacovať, nie proti sebe bojovať, prípadne medzi seba stavať múr.




Na okraj:
Tvrdenia a názory obsiahnuté v tejto výzve sú odôvodnené v článkoch uverejnených na blogu umiestnenom na našej domovskej stránke www.vap.sk
http://blogvap.blogspot.com/


Výzvu napísal: František Hodonský
predseda občianskeho združenia
Vidím a počujem (VAP)
www.vap.sk
vap@vap.sk


Podpis Štátna príslušnosť Národnosť
František Hodonský SK Slovenská

Na Slovensko príde otázka ...

... prečo slovenská polícia bila Maďarov na zápase v Dunajskej Strede?
Odznelo to v televíznych novinách na RTL club (Maďarsko).

Žiadna odpoveď nebude dostačujúca a preto by si bolo položiť otázky, aby si mohol každý odpovedať sám.
Chodia tí fanúšikovia z Maďarska na každý zápas Dunajskej Stredy? Ak nie (nechodia) tak prečo asi prišli teraz? Prišli kvôli zápasu? Ak nie tak prečo? Nedosiahli práve to čo chceli?
A môj názor.
Polícia urobila jedinú chybu. Domnievali sa, že prítomnosť 1000 policajtov bude dostatočná k tomu, aby sa nič neudialo. Preto to podcenili. Nebolo zabezpečené otvorenie únikových východov. Keby boli otvorené, zranených by bolo rozhodne menej.

Rieši niekto slovensko-maďarský problém? III.

Riešenie.

Vnútroštátne, občianske.
Príslušníci oboch národov u nás, majú také isté radosti a starosti. Na politiku by sa najradšej vy...., no nemôžu. Sú systematicky a sústavne strašení. Treba si uvedomiť, že v občianskom princípe zlyhali ako SNS, tak i SMK. Pri akomkoľvek náznaku problému, ale i bez neho, treba dávať priestor, hlavne v médiách, i iným ako iba politikom.
Na dnešnom Slovensku sú skupiny politikov pre ktorých platí, čím horšie, tým lepšie. Nie som idealista a viem, že média (je to biznis) potrebujú i Slotov a Csákyho folklór. No väčšinu priestoru treba dávať nepolitikom. Aj terajšiu výzvu aliancie fair-play, podpísali ľudia, ktorí by k tomu mali čo povedať a rozhodne nemajú záujem rozpútavať vášne. Takí by sa našli i medzi signatármi vlaňajšej výzvy reagujúcej na problém okolo Benešových dekrétov.
Médiám sa hovorí, i siedma veľmoc, a právom. Majú veľkú moc a poukazovaním na existujúci problém by dokázali pretvoriť väčšinu, ak nie všetkých k občianskemu princípu, pri zachovaní všetkých ostatných princípoch, národnostných, svetonázorových a pod.

Vnútroštátne, inštitucionálne.
Problém tu existuje, kto strká hlavu pred ním do piesku, ten ho nedorieši. Takže problém treba uznať a riešiť. Vláda by mala menovať splnomocnenca vlády pre maďarskú otázku. Máme splnomocnenca pre rómsku otázku, máme ombucmana a dokonca bankového ombucmana/ku. Ten jeden splnomocnenec by sa už nejako zaplatil.
Náplň jeho práce:
1, Raz v týždni mať deň otvorených dverí pre občanov, ktorí pociťujú národnostnú krivdu, aby sa nemuseli obracať na politikov. Možno sa im pomôže a možno občan zistí, že jeho problém nie je národnostný.
2, Organizovať stretnutia s občanmi na Južnom Slovensku. Poukazovať hlavne na historické dôvody problému. Nevracať sa do histórie za to, aby sa poukázalo, kto zato môže, ale zato, aby bolo jasné čím ich chcú poniektorí klamať.
3, Vyjadrovať sa pre médiá k vyjadreniam politikov. Hlavne poukazovať na to, čím strašia.
4, Ako splnomocnenec vlády by bol niekym i pre zahraničných novinárov a politikov. Nevytváral by sa obraz o Slovensku na základe vyjadrení ............
5, Zhromažďovať názory, ktoré vytiahne do médií pri výskyte akéhokoľvek náznaku problému.

Medzištátne.
Fico je do tohto problému vťiahnutý parlamentnými počtami, Gyurcsány zas tou staromaďarskou prísahou. I keď sa Gyurcsány snaží presadzovať občiansky princíp, nemôže prekročiť svoj tieň. Aj Chruščov chcel v CCCP previesť reformy, ale nemohol, lebo bol odkojení Stalinovým mliekom. Gyurcsány si ani neuvedomuje, ako si píli pod sebou konár a nahráva nacionalistickejšiemu Orbánovi.
Preto treba sústavne vyvolávať jednania, na hocijakej úrovni. Ak to nejde na najvyššej, tak na nižších a možno až takých nízkych, že by v tom mohol pomôcť i mnou navrhovaný splnomocnenec.

Treba urobiť hocičo, aby sa nikomu nedarilo vyvolávať v ľuďoch strach. Keď sa človek nebojí, tak dokáže byť rozumný.

Rieši niekto slovensko-maďarský problém? II.

Príčiny.
Pre stručnosť to bude skoro heslovité. Teda aspoň miestami.

K stretnutiam do roku 1000 n.l. prichádzalo, ako prichádzalo. Všetko sa však utriaslo v roku 1000, keď Štefan I. prijal kresťanskú vieru a dal sa korunovať za Uhorského kráľa. Tým, že sa prihlásil ku kresťanstvu, začal byť zaujímavý i pre kresťanskú časť Slovákov. Tí sa z obavy (oprávnenej? Kde sú Lužický Srbi?) pred germánskym vplyvom prihlásili k tomuto zväzku, o čom svedčia i korunovačné plášte v Ostrihomskej Bazilike, kde na niektorých je vyšité cyrilikou "OTYČE NAŠ".
Takže monarchia vznikla ako mnohonárodnostný štát na kresťanskej podstate. Preto tvrdenie o 1000 ročnom národnostnom útlaku je zavádzajúce. Monarchia bola stavovským štátom a preto ak existoval útlak, tak rozhodne nie národnostný, ale sociálny. Maďar utláčal Maďara, Slovák Slováka, Rumun Rumuna a Srb Srba.
Toto spolužitie narušil až vpád Turkov. Štátne orgány sa presťahovali z Pešti do Bratislavy a cirkevné z Ostrihomu do Trnavy. Po vyhnaní Turkov sa Uhorsko ocitlo v područí Rakúska a Maďari začali bojovať proti tomuto područiu.
Tu si treba uvedomiť, že sa na scénu dostáva osvietenstvo, ako počiatok konca vplyvu latinčiny, ale i základ občianskeho princípu (Paríž 1789. Bratstvo-rovnosť-sloboda). Maďarom chceli nanútiť germánčinu a preto začali presadzovať tézu národa. Podotýkam, že podľa mňa správne. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo, čo najďalej od Viedne - v Miškovci.
Keď sa v roku 1789 v Paríži nieslo heslo bratstvo-rovnosť-sloboda, v Uhorskom (1793) sneme hlásal gróf Schécsényi názor: "Veci národa môže človek opustiť, až po smrti". Nechcem a ani nemôžem Schécsényimu nič vyčítať, lebo ho plne chápem. Našim problémom je skutočnosť, že historické osobnosti posudzujeme podľa našich poznatkov a nie podľa doby, ktorú žili.
No tento Schécenyiho apel prerástol až do absurdnosti uvedomením si toho, že v Uhorsku sú oblasti, kde sa nedorozumejú po Maďarsky. Preto prišlo k snahám o pomaďarčenie nemaďarských národov Uhorska. Tu sa národnostný princíp povýšil nad pôvodný kresťanský (občiansky bol ešte v plienkach) a bol príčinou rozpadu monarchie. Toto povýšenie národnostného princípu nad všetky ostatné, vtedy kresťanské, teraz občianske, trvá u maďarského národa dodnes. Je to prirodzené a tým neodsúdeniahodné, ale dnes už prežité.
Tento národnostný princíp sa ešte zhutnil počas revolúcie 1848 (szabadság harc) celonárodnou prísahou: "Mi Magyarok eskusunk, hogy rabok tobbé márt nem leszunk". Preklad: "My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme". Túto prísahu pokladám za sympatickú a mal by ju prijať každý národ, lebo i národný princíp je dôležitý (hoci rozdeľuje), ale až po občianskom, lebo ten je schopný spájať. Nebyť národov..., ale o tom možno inokedy.
Táto pôvodne sympatická prísaha sa po dosiahnutí vyrovnania v roku 1863 stala pre monarchiu deštrukčnou a to preto, že Maďari si neuvedomili, že nebyť otrokom ešte neznamená byť otrokárom. Neprestalo sa s násilnou maďarizáciou a viedlo to až k rozpadu monarchie v roku 1918. O sympatie Európy, ktoré získali 1848 sa do roku 1918 násilnou maďarizáciou pripravili, čo viedlo k Trianonu.
Trianon sa pre nich, ako diktát víťazných mocností stal traumou, lebo ešte i dnes u nich prevláda názor, že Trianonom prišli o 2/3 svojho územia. Neprišli. Každý si iba zobral svoje, čo do spoločného zväzku doniesol. Bolo to ako pri rozvode. Bol to hlučný rozvod (I. sv.vojna), ale rozvod. Hore som uviedol ako vznikla monarchia.
Od Trianonu, až po dnes prevládajú snahy vrátiť všetko pred Trianon čo je dôkazom povýšenia národnostného princípu nad všetko ostatné.
Heslovite:
1, 1938 Viedenská arbitráž. Málo.
2, 23.3.1939 napadnutie Slovenska pod heslom "maďarsko-poľská hranica" (poz. 22.3.1939 územie Slovenska opustil posledný československý vojak.)
3, November 1989 Maďari majú V-čko (znak VPN) na sakách v trikolóre červená-biela-zelená. Nevadí mi to, ale zas národnostný princíp.
4, Vydávanie preukazov zahraničným Maďarom. Tiež mi to nevadí, ale potvrdzuje to povýšenie národného nad občianske.
5, 1990 snaha o vyhlásenie zmluvy o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros (z roku 1985) za neplatnú. Fofry, akými sa rozoberala priehrada a vysádzali stromčeky mi nešli do hlavy. Niečo v tej zmluve muselo byť, čo im veľmi ležalo v žalúdku. A bolo. Ekológia bola na také fofry málo. Táto zmluva bola dovtedy jediná, ktorá bola podpísaná dobrovoľne (Trianon bol diktát, ako aj zmluvy po II.sv.vojne) a pojednávala o štátnej hranici medzi našimi štátmi.
Absurdné? Dnes už možno áno, ale po páde železnej opony nie. Veď jedna povojnová hranica bola zrušená (NSR-NDR), tak čo ak aj táto. Po nedosiahnutí tohto cieľa prišlo v roku 1995 k podpisu bilaterálnej zmluvy (aj o štátnej hranici) medzi našimi štátmi. Tá mala súvis zo snahami o Európsku integráciu.
Domnievam sa, že som dostatočne podporil svoj názor o povýšení národnostného princípu, no sú i Slováci, ktorí ho povyšujú. No Slováci max. 10% (výsledky volieb 2006) a Maďari skoro 100%. No niet sa im čo čudovať. Nemajú vo voľbách alternatívu a to iba preto, že sú klamaní svojimi. No to sme i my. Sme strašení 1000 ročným útlakom a možnosťou jeho návratu a Maďari zas Trianonom a to iba preto, aby sa tí, ktorí nás strašia mohli pasovať za našich ochrancov.
Je z toho cesta von tak, aby si obidva národy udržali hlavy hore a mohli kľudne rozprávať tak, ako im huba narástla. Nie je to ani náročné a to i napriek tomu, že tragédiou Slovenska je skutočnosť, že nech dopadnú voľby ako chcú, nikomu sa nepodarí zostaviť väčšinovú vládu tak, aby mohla vzniknúť bez niektorej z národných strán.
V treťom pokračovaní to ukončím návrhom riešení.

Rieši niekto slovensko-maďarský problém? I.

Aliancia Fair Play zverejnila výzvu na podporu učebníc v rodnom jazyku. Za normálnych okolností by som sa k nej rád pridal, lebo ide o správnu vec. No u nás nie sú normálne podmienky.

Tu sa hráme na to, že národnostný problém tu neexistuje. Existuje a je historicky daný. Má však riešenie.
Ak si odmyslíme, že tento problém je super pre niektorých politikov (od r. 1989), ktorí si radi prihrejú polievočku, tak nimi vyťahovaná národnostná karta nás utvrdzuje v tom, že problém tu je. Keby nebol, tak by nemali čo vyťahovať.
Nečičíkajme sa. Politici ten problém nerobia, len ho využívajú. Problém je z histórie a pramení z toho, že oba národy majú iný najvyšší princíp. Pokiaľ Slováci povyšujú občiansky princíp nad národnostný, u Maďarov je to opačne. Neodsudzujem to, iba konštatujem. V druhom pokračovaní tohto článku to odôvodním. V treťom, záverečnom, navrhnem riešenia. Nie sú zložité, nie sú finančne náročné a môžu (podľa mňa)na veky vekov zmiesť tento problém zo stola.
Tu už iba toľko, že občania oboch národností sú klamaní svojimi. Slota nevie oklamať Maďara a Csáky zas Slováka. Prečo? Lebo im nedôverujú.

Dá sa zaručiť zdravie? Dá.

Mnohí ľudia dávajú na prvé miesto svojho hodnotového rebríčka zdravie. Rozhodne tam patrí, no nie samo. K šťastnému a spokojnému životu potrebujeme ešte kvalitné vzťahy a majetok. Všetky tri patria na prvé miesto nášho rebríčka. Človek má v moci urobiť a udržať si poriadok vo vzťahoch, majetku a zdraví. I keď väčšina ľudí dáva zdravie na prvé miesto rebríčka preto, lebo sa domnievajú, že práve zdravie vieme najmenej ovplyvniť. Ja sa domnievam, že opak je pravdou. Práve zdravie je oblasťou, kde sa môžeme najrýchlejšie presvedčiť, že všetko je v našich rukách. Moje presvedčenie má oporu v materializme, idealizme i v ľudovej múdrosti. Marx (materialista) vo svojom diele Kapitál tvrdí, že kapitál a vložená práca produkuje nadhodnotu. Ježiš (idealista) tvrdí že, kto má tomu bude dané a bude mať hodne, kto nemá tomu bude odňaté aj to čo má. No a ľudová múdrosť zas to, že aj pes špiní už na jestvujúcu kopu. Čo majú tieto tvrdenia spoločné? Všetky predpokladajú, že najprv niečo je a pridá sa činnosť. Pri kapitály a jestvujúcej kope je to jasné. Pozrime sa však na Ježišov výrok. Čo môže viac presvedčiť mňa, moje okolie, vesmír, Boha, že niečo mám, ako to, že sa o to starám. A v tomto je riešenie. Kto sa stará o svoj majetok, vzťahy a zdravie, ten má v týchto oblastiach poriadok. Pri účinnom staraní sa o niečo, takže i o zdravie, však treba naplniť všetky tri strany Komenského trojuholníka pokroku, chcieť, môcť a vedieť. Väčšina chce, všetci môžu, no málokto vie. A pritom je to také jednoduché. Stačí dodržať desatoro zdravia: 1, Bielkoviny 2, Tuky 3, Cukry 4, Vitamíny 5, Mineráli 6, Vláknina 7, Voda 8, Pohyb 9, Oddych 10, Dobrá nálada. Prvých päť bodov tohto desatora je úplne jasných. Podľa mňa sa nad nimi u nás v Európe ani netreba priveľmi zamýšľať. Štatistiky tvrdia, že mi Európania prijímame tri krát viac potravy ako je potrebné. Keby sme tú stravu mali i rozmanitú, tak ako tvrdí Čínske príslovie: „Keď zješ niečo, čo si nikdy nejedol, predĺžiš si svoj život o 75 dní“, tak by sme mali istotu, že tých prvých päť, možno šesť bodov máme v suchu. Musíme však mať istotu, že v šiestom a siedmom bode nerobíme chybu. Väčšina ľudí však práve v šiestom bode robí nevedomú, no veľmi závažnú chybu. Vláknina nás dokáže upozorniť na nedostatky v pitnom režime. Vláknina sa dokáže postarať o to, aby sme tých prvých päť bodov nemuseli sledovať. Pri sústavnej prítomnosti vlákniny v organizme bude dostačujúce zabezpečiť prísun živín. Nebude potrebné sledovať ich prípadný prehnaný príjem (nevzťahuje sa na extrémy), nakoľko vláknina s vodou zabezpečí včasné vylúčenie prebytočných živín a produktov metabolizmu z organizmu. Vláknina nám v hrubom čreve plní funkciu akýchsi kontajnerov na odpadky. Je schopná s vodou na seba naviazať všetko nepotrebné z organizmu a stolicou to vylúčiť z tela. Pri nedostatku vlákniny je nemožné tieto balasty včas vylúčiť a vznikajú rôzne usadeniny, ktoré zapríčiňujú rôzne neduhy. Okrem iného dokáže naviazať i HDL (dobrý) cholesterol, ktorý je veľmi dôležitý pri vyživovaní nervových buniek, a ktorý si už túto úlohu splnil. Keď HDL cholesterol nie je včas z organizmu vylúčený, prechádza opätovným metabolizovaním a vznikne LDL (zlý) cholesterol, ktorý sa najviac podpisuje pod srdcovo-cievne choroby. Tie sú príčinou smrti každého druhého človeka u nás. Usadeniny v organizme, hlavne hrubom čreve, zapríčiňujú vznik onkologických ochorení, ktoré zapríčiňujú smrť každého tretieho človeka na Slovensku. Usadeniny na iných orgánoch sú zdrojom väčšiny, ak nie všetkých alergií. Takže nedostatok vlákniny v našom organizme je najčastejšou príčinou ochorenia nervov, ako skleróza multiplex, Parkinsonova a Alzhaimerova choroba. Dokáže nás ochrániť pred srdcovo-cievnymi a onkologickými chorobami, ako i pred alergiami. Vláknina nám robí ešte minimálne dve ďalšie nezastupiteľné služby. Ako nestráviteľná zložka potravy, musí prejsť celým tráviacim traktom. V tenkom čreve plní funkciu akéhosi šmirgľového papiera, čistiaceho klky tenkého čreva. Okrem tukov sa do organizmu všetky živiny dostavajú práve cez tieto klky. Ak sú zanesené, tak napríklad také vitamíny sa do organizmu nedostanú, i keď sme presvedčený, že sme ich zjedli. To nám môže a aj zapríčiní ďalšie neduhy. Tým však jej funkcia v tenkom čreve nekončí. Spolu s tekutinami vytvára takú „blatovú“ hmotu, ktorá je vhodným prostredím na množenie sa probiotických kultúr. Tie sa starajú o kvalitu nášho imunitného systému. Treba si však uvedomiť, že náš imunitný systém nás nechráni iba proti vonkajším „nepriateľom“, ale podporuje a kontroluje činnosť endokrinného systému, ktorého nesprávna činnosť spôsobuje ďalšie neduhy, ako cukrovku a pod. Takže dodržaním šiesteho bodu desatora sa môžeme vyhnúť mnohým a závažným neduhom. Pohyb ktorý je ôsmim bodom desatora je vlastný a potrebný všetkým orgánom nášho organizmu. Bez neho trpia všetky a je iba otázkou času, kedy sa vzbúria. Pohyb je základným predpokladom prevencie osteoporózy. Ide o to, že my do organizmu môžeme dostať všetky živiny, no do kostí sa napríklad vápnik dostane iba vďaka pohybu. Do kosti sa živiny nedostávajú vďaka srdcu, ale vďaka sťahovaniu sa a rozťahovaniu sa svalov. O oddychu a spánku asi netreba písať vôbec. Spánok je po kyslíku druhou najdôležitejšou vecou. Aj bez jedla, aj bez vody vydrží organizmus dlhšie ako bez spánku. Kto vie prečo? A dobrá nálada? Ak pre nič iné, tak aspoň preto, že je opakom zlej nálady a stresu. Stres vyplavuje do organizmu hormón adrenalín, ktorý nás prepína do režimu akcie, útok, alebo útek. V tomto stave sú vypnuté všetky kontrolné a regulačné funkcie organizmu. Takže i endokrinný systém pracuje bez kontroly. Prehnane povedané, že ak aj pracuje v strese správne, čo je síce možné, ale už iba na princípe náhodnosti a nie zákonitosti. Po prečítaní si poviete, že nič nové pod slnkom a máte pravdu. No v niečom je to predsa len iné. Existuje návod, ako aj dosiahnuť každý bod tohto desatora. Nie je to iba v rovine: „Musíte mať radosť zo života!“. No dobre, ale ako? Jestvuje presný návod ako ju dosiahnuť. No o tom možno v neskorších článkoch.