tag:blogger.com,1999:blog-91979938779262527482024-03-08T04:18:59.785+01:00VAPVidím a PočujemVAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.comBlogger49125tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-39835828855337979232008-12-13T12:46:00.000+01:002008-12-13T12:47:58.075+01:00Výzva.<div style="text-align: center;"><b>VÝZVA</b> <span style="font-size:180%;"><br /><b>Riešme už konečne slovensko-maďarský problém.<br /><br /> </b></span> <div style="text-align: left;"> <span style="font-size:100%;"> Vyzývame vlády Slovenskej a Maďarskej republiky, aby začali podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Dosiahlo sa už rakúsko-maďarské, ako i nemecko-francúzske vyrovnanie, tak sa dá dosiahnuť i slovensko-maďarské, najmä preto, lebo mlčiaca väčšina oboch národov si ho praje. Prečo teraz? Lebo takéto veci sa riešia, keď nie sú vybičované vášne.</span><br /><span style="font-size:100%;"> Problém medzi našimi národmi tu existuje už od čias vyhnania Turkov, takže tvrdenie o neexistencii problému je iba strkanie hlavy do piesku, čo vytvára živnú pôdu pre extrémisticke názory, ktoré však nie sú vo väčšine. Oba národy boli historicky skúšané, ale to asi všetky. To, že prežili dokazuje ich schopnosť a hodnoty. Každý z nich je iný, nie však lepší ako ten druhý. Keby boli rovnaké, tak by tvorili jeden národ. Preto treba urobiť všetko preto, aby sa mohli oba slobodne prejavovať a vzájomne kooperovať.<br /> Maďari, ako národ, prešli tými istými problémami ako Slováci. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo v Miškovci, čo najďalej od Viedne. Slováci mali svoje aktivity zas čo najďalej od Budapešti, Martin a pod. Oba národy však ponúkajú svoju cestu, ako riešiť tú istú situáciu. Domnievame sa, že načúvať obom treba preto, že tá najlepšia cesta je niekde medzi týmito dvomi cestami.<br /> Maďari po prijatí celonárodnej prísahy (My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme) počas revolúcie v roku 1848 sa vybrali cestou povýšenia národného princípu nad všetky ostatné. Napĺňajú tým tézu grófa Schécsényiho (Veci národa môže človek opomenúť až po smrti), ktorý ju vyslovil v Uhorskom parlamente. Raz a navždy prestaňme odsudzovať činy minulosti, podľa kritérií súčastnosti. Ani jeden z nás nemôže tvrdiť, že by vtedy konal inak. Maďari dodnes neopustili tieto myšlienky a povyšujú národnostný princíp nad všetky ostatné. Netreba ich však za to odsudzovať, lebo nikto na svete, ani Slováci, nedokážu prekročiť svoj tieň. Národnostný princíp je im vštepovaný od malička, na všetkých stupňoch vzdelávania a oni ho prijali a presadzujú.<br /> Nie je to však analógia so slovenským MOR HO-m? "Mor ty len a vôľ nebyť, ako byť otrokom". U Slovákov, však táto myšlienka nedosiahla povýšenie národnostného princípu nad ostatné, napr. občiansky. Dokonca u veľkej väčšiny Slovákov národnostný princíp nedosahuje žiadnu hodnotu. Národy však v minulosti nevznikli z rozmaru, ale z nutnosti. Bolo nutné kumulovať zdroje k ďalšiemu vývinu ľudstva, čoho rodová spoločnosť už schopná nebola. Preto národný princíp nie je zanedbateľný.<br /> Takže tu máme dve cesty riešenia jedného problému - maďarskú a slovenskú. Ani jednu však nepokladáme za správnu, ale ich význam je neodškriepiteľný, lebo nám umožní nájsť tú správnu v strede medzi nimi. Slováci nech sa od Maďarov učia národovstvu a Maďari od Slovákov občianstvu. Oba národy sa môžu učiť aj od iných, no načo, keď sa tu máme navzájom, tak povediac, pod nosom.<br /> </span><span style="font-size:100%;">Treba dosiahnuť stav, aby každý jedinec, či už Maďar alebo Slovák si bol vedomý hodnôt svojho národa, ktoré vybudovali jeho predkovia. Len to môže zabrániť strachu z prejavovania národnostného cítenia príslušníkov iných národov</span><span style="font-size:100%;">. Treba to však dosiahnuť tak, aby národnostný princíp bol u každého, vždy až na druhom mieste hodnotového rebríčka. Na prvé treba dostať princíp občiansky, mnohými nazývaný i ľudským princípom. Iba to dokáže spojiť a nie rozdeľovať. <br /> Chceme, aby sme sa mohli venovať našej podstate a to starať sa o to, na čo sme vlastne na svete. Chceme sa starať o svoje zdravie, vzťahy a majetok. Všetci, či už Slováci alebo Maďari máme tie isté starosti a radosti, ako tí druhí a preto vyzývame vlády oboch štátov, aby menovali splnomocnencov vlád, ktorí budú podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Najlepšie by bolo, keby sa našla osoba, na ktorej by sa dokázali zhodnúť obe vlády. Pre začiatok to však nie je podmienka. Musí to však byť osoba/osoby, ktorá to bude robiť na nasledovnom princípe, k čomu jej my mlčiaca väčšina podpísaná pod touto výzvou dávame mandát.<br /><br />1, Nemôže ísť o politika a to z jediného dôvodu. Nech by si robil prácu akokoľvek poctivo a zodpovedne, vždy by bola jeho autorita podrývaná a to iba preto, že predvolebný boj neutícha, ani v medzivolebnom období.<br /><br />2, Nemá presadzovať reciprocitu. Nie preto, že by nebola "dobrá", ale preto, že je nemožná. V oboch štátoch sú menšiny na inej štartovej čiare, ale aj preto, že keď dvaja robia to isté nie je to to isté.<br /><br />3, Musí vytvoriť relevantnú opozíciu extrémizmu, k čomu ho oprávňujú signatári tejto výzvy. Extrémistov a prihrievačov polievky, nevieme umlčať. Nepodarilo sa to ani počas štyridsiatich rokov "proletárskeho internacionalizmu", no nie je to ani nutné. Extrémizmus považujeme iba za prejav strachu extrémistov z toho druhého národa. My mlčiaca väčšina tento strach nepociťujeme. Splnomocnenec však musí reagovať v médiach na všetky prejavy extrémizmu, aby bolo zrejmé, že ide o aktivity menšiny. Média musia informovať o prejavoch extrémizmu, je to ich povinnosť, ale splnomocnenec musí vždy v tých médiach poukazovať na to, že ide iba o menšinu. Nevieme si predstaviť správy, v ktorých by boli vymenovávané všetky mestá a dediny, kde sa v slovensko-maďarských vzťahoch neudialo nič negatívne a tých je vždy väčšina.<br /><br />4, Dejiny Uhorska pokladáme za naše spoločné dejiny a hlásime sa k nim so všetkými ich pozitívami a negatívami. Monarchia vznikla na kresťanskom a nie národnom princípe. Slováci sa pri korunovácii Štefana I. v roku 1000 k tomuto zväzku prihlásili. Do konca 18-tého storočia na tom princípe i fungovala. Až nástup osvietenstva a začiatok straty vplyvu latinčiny, začal klásť na prvé miesto národnostný princíp. To, že po dosiahnutí maďarsko-rakúskeho vyrovnania v roku 1863 sa neprestalo z povyšovaním národného princípu zapríčinilo, že nemaďarské národy Uhorska už v tomto zväzku zotrvať nechceli a preto prišlo k rozpadu monarchie, k rozvodu. Bol to hlučný rozvod (I. svetová vojna), ale rozvod a každý si z tohto zväzku zobral to, čo si do neho priniesol. Takže Trianonom Maďarsko neprišlo o 2/3 svojho územia.<br /><br />5, Od 19-tého storočia sa vo vzájomných vzťahoch urobilo veľa chýb, no neodsudzujme tých, ktorí ich narobili. Je skoro isté, že v tých časoch by sme ich urobili i my. Radšej sa z nich poučme a zabráňme kopeniu ďalších. Viedenskú arbitráž, napadnutie Slovenska 23.3.1939, ako i Benešove dekréty pokladáme za chybu. Zaknihujme ich však ako historický fakt a snažme sa pochopiť tých, ktorí tieto chyby urobili. Prestaňme sa vzájomne obviňovať, lebo pravda je taká, že "bitka sa začala tak, že mi vrátil facku". Ak sa k tomu budeme vracať za iným účelom, ako poučením sa z minulosti, budeme kopiť ďalšie chyby. My už nechceme tieto chyby množiť. Robíme ich dosť v súkromnom živote. Možno, že tí, ktorí urobili tie predošlé chyby, by ich s našimi poznatkami ich dopadov neurobili.<br /><br />Ak sa niekto domnieva, že sa ho to netýka, tak tomu jedna historická skúsenosť a jeden príbeh:<br />Skúsenosť: V Nemecku sa Hitler v roku 1926 nedostal k moci, ale po prevalení sa krízy (1929) už v roku 1933 áno a vieme ako to dopadlo. Vieme zaručiť, že tu sa nejaká kríza neprevalí a nebudeme z nej obviňovať tých druhých?<br />Príbeh: Najprv prišli pre Židov, neozval som sa, lebo nie som Žid. Potom prišli pre komunistov, neozval som, lebo nie som komunista. Potom pre Rómov, neozval som sa, lebo nie som Róm. Potom prišli pre mňa, ale už sa nemal, kto ozvať.<br />Týmto nechcem šíriť strach, ale iba potrieť ľahostajnosť.<b><br /><br /></b>My signatári tejto výzvy uznávame, že problém medzi Slovákmi a Maďarmi tu existuje už 215 rokov (od roku 1793). Ten umožňuje prejavovaniu sa extrémistickych názorov, no sme presvedčení, že ide iba o menšinu trpiacu strachom z toho druhého národa. Aby bolo vždy a všetkým jasné, že ide iba o menšinu a že nemusíme mať obavy z tých druhých, podpisujeme túto výzvu v presvedčení, že naše národy sú schopné kooperovať bez vzájomného ohrozovania a obviňovania sa. Už táto výzva získaním dostatočného množstva podpisov, môže extrémistov značne zredukovať, lebo ich presvedčí, že nemusia mať obavy z toho druhého národa a nebudú pociťovať potrebu dokazovania si hodnôt toho svojho. Obidva národy považujeme za hodnotné, vzájomne si rovné, nenahraditeľné a že uznanie hodnôt toho druhého národa nijako neznižuje hodnotu nášho. Skôr opak je pravdou. Chceme spolupracovať a vzájomne sa obohacovať, nie proti sebe bojovať, prípadne medzi seba stavať múr. <br /><br /><br /><br /><br />Na okraj:<br />Tvrdenia a názory obsiahnuté v tejto výzve sú odôvodnené v článkoch uverejnených na blogu umiestnenom na našej domovskej stránke www.vap.sk<br />http://blogvap.blogspot.com/<br /></span><br /><br /><span style="font-size:100%;">Výzvu napísal: František Hodonský<br /> predseda občianskeho združenia<br /> Vidím a počujem (VAP)<br /> www.vap.sk<br /> vap@vap.sk<br /></span><br /><br /><span style="font-size:100%;">Podpis Štátna príslušnosť Národnosť<br />František Hodonský SK Slovenská</span><br /><br /><span style="font-size:100%;"><br /><br /></span></div> </div>VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-35760794559462331852008-11-02T22:47:00.000+01:002008-11-02T22:48:35.806+01:00Na Slovensko príde otázka ...<div class="article-perex">... prečo slovenská polícia bila Maďarov na zápase v Dunajskej Strede?<br />Odznelo to v televíznych novinách na RTL club (Maďarsko).</div><br /><a name="t2"></a><div class="article-text">Žiadna odpoveď nebude dostačujúca a preto by si bolo položiť otázky, aby si mohol každý odpovedať sám.<br />Chodia tí fanúšikovia z Maďarska na každý zápas Dunajskej Stredy? Ak nie (nechodia) tak prečo asi prišli teraz? Prišli kvôli zápasu? Ak nie tak prečo? Nedosiahli práve to čo chceli?<br />A môj názor.<br />Polícia urobila jedinú chybu. Domnievali sa, že prítomnosť 1000 policajtov bude dostatočná k tomu, aby sa nič neudialo. Preto to podcenili. Nebolo zabezpečené otvorenie únikových východov. Keby boli otvorené, zranených by bolo rozhodne menej.</div>VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-17257376699473108962008-10-31T09:34:00.002+01:002008-11-12T22:28:23.091+01:00Rieši niekto slovensko-maďarský problém? III.<div class="article-perex">Riešenie.</div><br /><a name="t2"></a>Vnútroštátne, občianske.<br />Príslušníci oboch národov u nás, majú také isté radosti a starosti. Na politiku by sa najradšej vy...., no nemôžu. Sú systematicky a sústavne strašení. Treba si uvedomiť, že v občianskom princípe zlyhali ako SNS, tak i SMK. Pri akomkoľvek náznaku problému, ale i bez neho, treba dávať priestor, hlavne v médiách, i iným ako iba politikom.<br />Na dnešnom Slovensku sú skupiny politikov pre ktorých platí, čím horšie, tým lepšie. Nie som idealista a viem, že média (je to biznis) potrebujú i Slotov a Csákyho folklór. No väčšinu priestoru treba dávať nepolitikom. Aj terajšiu výzvu aliancie fair-play, podpísali ľudia, ktorí by k tomu mali čo povedať a rozhodne nemajú záujem rozpútavať vášne. Takí by sa našli i medzi signatármi vlaňajšej výzvy reagujúcej na problém okolo Benešových dekrétov.<br />Médiám sa hovorí, i siedma veľmoc, a právom. Majú veľkú moc a poukazovaním na existujúci problém by dokázali pretvoriť väčšinu, ak nie všetkých k občianskemu princípu, pri zachovaní všetkých ostatných princípoch, národnostných, svetonázorových a pod.<br /><br />Vnútroštátne, inštitucionálne.<br />Problém tu existuje, kto strká hlavu pred ním do piesku, ten ho nedorieši. Takže problém treba uznať a riešiť. Vláda by mala menovať splnomocnenca vlády pre maďarskú otázku. Máme splnomocnenca pre rómsku otázku, máme ombucmana a dokonca bankového ombucmana/ku. Ten jeden splnomocnenec by sa už nejako zaplatil.<br />Náplň jeho práce:<br />1, Raz v týždni mať deň otvorených dverí pre občanov, ktorí pociťujú národnostnú krivdu, aby sa nemuseli obracať na politikov. Možno sa im pomôže a možno občan zistí, že jeho problém nie je národnostný.<br />2, Organizovať stretnutia s občanmi na Južnom Slovensku. Poukazovať hlavne na historické dôvody problému. Nevracať sa do histórie za to, aby sa poukázalo, kto zato môže, ale zato, aby bolo jasné čím ich chcú poniektorí klamať.<br />3, Vyjadrovať sa pre médiá k vyjadreniam politikov. Hlavne poukazovať na to, čím strašia.<br />4, Ako splnomocnenec vlády by bol niekym i pre zahraničných novinárov a politikov. Nevytváral by sa obraz o Slovensku na základe vyjadrení ............<br />5, Zhromažďovať názory, ktoré vytiahne do médií pri výskyte akéhokoľvek náznaku problému.<br /><br />Medzištátne.<br />Fico je do tohto problému vťiahnutý parlamentnými počtami, Gyurcsány zas tou staromaďarskou prísahou. I keď sa Gyurcsány snaží presadzovať občiansky princíp, nemôže prekročiť svoj tieň. Aj Chruščov chcel v CCCP previesť reformy, ale nemohol, lebo bol odkojení Stalinovým mliekom. Gyurcsány si ani neuvedomuje, ako si píli pod sebou konár a nahráva nacionalistickejšiemu Orbánovi.<br />Preto treba sústavne vyvolávať jednania, na hocijakej úrovni. Ak to nejde na najvyššej, tak na nižších a možno až takých nízkych, že by v tom mohol pomôcť i mnou navrhovaný splnomocnenec.<br /><br />Treba urobiť hocičo, aby sa nikomu nedarilo vyvolávať v ľuďoch strach. Keď sa človek nebojí, tak dokáže byť rozumný.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-15658609035730490142008-10-31T09:31:00.001+01:002008-10-31T09:34:20.647+01:00Rieši niekto slovensko-maďarský problém? II.<div class="article-perex">Príčiny.<br />Pre stručnosť to bude skoro heslovité. Teda aspoň miestami.</div><br /><a name="t2"></a>K stretnutiam do roku 1000 n.l. prichádzalo, ako prichádzalo. Všetko sa však utriaslo v roku 1000, keď Štefan I. prijal kresťanskú vieru a dal sa korunovať za Uhorského kráľa. Tým, že sa prihlásil ku kresťanstvu, začal byť zaujímavý i pre kresťanskú časť Slovákov. Tí sa z obavy (oprávnenej? Kde sú Lužický Srbi?) pred germánskym vplyvom prihlásili k tomuto zväzku, o čom svedčia i korunovačné plášte v Ostrihomskej Bazilike, kde na niektorých je vyšité cyrilikou "OTYČE NAŠ".<br />Takže monarchia vznikla ako mnohonárodnostný štát na kresťanskej podstate. Preto tvrdenie o 1000 ročnom národnostnom útlaku je zavádzajúce. Monarchia bola stavovským štátom a preto ak existoval útlak, tak rozhodne nie národnostný, ale sociálny. Maďar utláčal Maďara, Slovák Slováka, Rumun Rumuna a Srb Srba.<br />Toto spolužitie narušil až vpád Turkov. Štátne orgány sa presťahovali z Pešti do Bratislavy a cirkevné z Ostrihomu do Trnavy. Po vyhnaní Turkov sa Uhorsko ocitlo v područí Rakúska a Maďari začali bojovať proti tomuto područiu.<br />Tu si treba uvedomiť, že sa na scénu dostáva osvietenstvo, ako počiatok konca vplyvu latinčiny, ale i základ občianskeho princípu (Paríž 1789. Bratstvo-rovnosť-sloboda). Maďarom chceli nanútiť germánčinu a preto začali presadzovať tézu národa. Podotýkam, že podľa mňa správne. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo, čo najďalej od Viedne - v Miškovci.<br />Keď sa v roku 1789 v Paríži nieslo heslo bratstvo-rovnosť-sloboda, v Uhorskom (1793) sneme hlásal gróf Schécsényi názor: "Veci národa môže človek opustiť, až po smrti". Nechcem a ani nemôžem Schécsényimu nič vyčítať, lebo ho plne chápem. Našim problémom je skutočnosť, že historické osobnosti posudzujeme podľa našich poznatkov a nie podľa doby, ktorú žili.<br />No tento Schécenyiho apel prerástol až do absurdnosti uvedomením si toho, že v Uhorsku sú oblasti, kde sa nedorozumejú po Maďarsky. Preto prišlo k snahám o pomaďarčenie nemaďarských národov Uhorska. Tu sa národnostný princíp povýšil nad pôvodný kresťanský (občiansky bol ešte v plienkach) a bol príčinou rozpadu monarchie. Toto povýšenie národnostného princípu nad všetky ostatné, vtedy kresťanské, teraz občianske, trvá u maďarského národa dodnes. Je to prirodzené a tým neodsúdeniahodné, ale dnes už prežité.<br />Tento národnostný princíp sa ešte zhutnil počas revolúcie 1848 (szabadság harc) celonárodnou prísahou: "Mi Magyarok eskusunk, hogy rabok tobbé márt nem leszunk". Preklad: "My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme". Túto prísahu pokladám za sympatickú a mal by ju prijať každý národ, lebo i národný princíp je dôležitý (hoci rozdeľuje), ale až po občianskom, lebo ten je schopný spájať. Nebyť národov..., ale o tom možno inokedy.<br />Táto pôvodne sympatická prísaha sa po dosiahnutí vyrovnania v roku 1863 stala pre monarchiu deštrukčnou a to preto, že Maďari si neuvedomili, že nebyť otrokom ešte neznamená byť otrokárom. Neprestalo sa s násilnou maďarizáciou a viedlo to až k rozpadu monarchie v roku 1918. O sympatie Európy, ktoré získali 1848 sa do roku 1918 násilnou maďarizáciou pripravili, čo viedlo k Trianonu.<br />Trianon sa pre nich, ako diktát víťazných mocností stal traumou, lebo ešte i dnes u nich prevláda názor, že Trianonom prišli o 2/3 svojho územia. Neprišli. Každý si iba zobral svoje, čo do spoločného zväzku doniesol. Bolo to ako pri rozvode. Bol to hlučný rozvod (I. sv.vojna), ale rozvod. Hore som uviedol ako vznikla monarchia.<br />Od Trianonu, až po dnes prevládajú snahy vrátiť všetko pred Trianon čo je dôkazom povýšenia národnostného princípu nad všetko ostatné.<br />Heslovite:<br />1, 1938 Viedenská arbitráž. Málo.<br />2, 23.3.1939 napadnutie Slovenska pod heslom "maďarsko-poľská hranica" (poz. 22.3.1939 územie Slovenska opustil posledný československý vojak.)<br />3, November 1989 Maďari majú V-čko (znak VPN) na sakách v trikolóre červená-biela-zelená. Nevadí mi to, ale zas národnostný princíp.<br />4, Vydávanie preukazov zahraničným Maďarom. Tiež mi to nevadí, ale potvrdzuje to povýšenie národného nad občianske.<br />5, 1990 snaha o vyhlásenie zmluvy o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros (z roku 1985) za neplatnú. Fofry, akými sa rozoberala priehrada a vysádzali stromčeky mi nešli do hlavy. Niečo v tej zmluve muselo byť, čo im veľmi ležalo v žalúdku. A bolo. Ekológia bola na také fofry málo. Táto zmluva bola dovtedy jediná, ktorá bola podpísaná dobrovoľne (Trianon bol diktát, ako aj zmluvy po II.sv.vojne) a pojednávala o štátnej hranici medzi našimi štátmi.<br />Absurdné? Dnes už možno áno, ale po páde železnej opony nie. Veď jedna povojnová hranica bola zrušená (NSR-NDR), tak čo ak aj táto. Po nedosiahnutí tohto cieľa prišlo v roku 1995 k podpisu bilaterálnej zmluvy (aj o štátnej hranici) medzi našimi štátmi. Tá mala súvis zo snahami o Európsku integráciu.<br />Domnievam sa, že som dostatočne podporil svoj názor o povýšení národnostného princípu, no sú i Slováci, ktorí ho povyšujú. No Slováci max. 10% (výsledky volieb 2006) a Maďari skoro 100%. No niet sa im čo čudovať. Nemajú vo voľbách alternatívu a to iba preto, že sú klamaní svojimi. No to sme i my. Sme strašení 1000 ročným útlakom a možnosťou jeho návratu a Maďari zas Trianonom a to iba preto, aby sa tí, ktorí nás strašia mohli pasovať za našich ochrancov.<br />Je z toho cesta von tak, aby si obidva národy udržali hlavy hore a mohli kľudne rozprávať tak, ako im huba narástla. Nie je to ani náročné a to i napriek tomu, že tragédiou Slovenska je skutočnosť, že nech dopadnú voľby ako chcú, nikomu sa nepodarí zostaviť väčšinovú vládu tak, aby mohla vzniknúť bez niektorej z národných strán.<br />V treťom pokračovaní to ukončím návrhom riešení.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-28070859103510343212008-10-31T09:21:00.001+01:002008-10-31T09:29:25.095+01:00Rieši niekto slovensko-maďarský problém? I.<div class="article-perex">Aliancia Fair Play zverejnila výzvu na podporu učebníc v rodnom jazyku. Za normálnych okolností by som sa k nej rád pridal, lebo ide o správnu vec. No u nás nie sú normálne podmienky.</div><br /><a name="t2"></a><div class="article-text">Tu sa hráme na to, že národnostný problém tu neexistuje. Existuje a je historicky daný. Má však riešenie.<br />Ak si odmyslíme, že tento problém je super pre niektorých politikov (od r. 1989), ktorí si radi prihrejú polievočku, tak nimi vyťahovaná národnostná karta nás utvrdzuje v tom, že problém tu je. Keby nebol, tak by nemali čo vyťahovať.<br />Nečičíkajme sa. Politici ten problém nerobia, len ho využívajú. Problém je z histórie a pramení z toho, že oba národy majú iný najvyšší princíp. Pokiaľ Slováci povyšujú občiansky princíp nad národnostný, u Maďarov je to opačne. Neodsudzujem to, iba konštatujem. V druhom pokračovaní tohto článku to odôvodním. V treťom, záverečnom, navrhnem riešenia. Nie sú zložité, nie sú finančne náročné a môžu (podľa mňa)na veky vekov zmiesť tento problém zo stola.<br />Tu už iba toľko, že občania oboch národností sú klamaní svojimi. Slota nevie oklamať Maďara a Csáky zas Slováka. Prečo? Lebo im nedôverujú.</div>VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-67229307321861346702008-09-01T20:17:00.002+02:002008-09-01T20:20:00.372+02:00Dá sa zaručiť zdravie? Dá.<div class="article-content">Mnohí ľudia dávajú na prvé miesto svojho hodnotového rebríčka zdravie. Rozhodne tam patrí, no nie samo. K šťastnému a spokojnému životu potrebujeme ešte kvalitné vzťahy a majetok. Všetky tri patria na prvé miesto nášho rebríčka. Človek má v moci urobiť a udržať si poriadok vo vzťahoch, majetku a zdraví. I keď väčšina ľudí dáva zdravie na prvé miesto rebríčka preto, lebo sa domnievajú, že práve zdravie vieme najmenej ovplyvniť. Ja sa domnievam, že opak je pravdou. Práve zdravie je oblasťou, kde sa môžeme najrýchlejšie presvedčiť, že všetko je v našich rukách. Moje presvedčenie má oporu v materializme, idealizme i v ľudovej múdrosti. Marx (materialista) vo svojom diele Kapitál tvrdí, že kapitál a vložená práca produkuje nadhodnotu. Ježiš (idealista) tvrdí že, kto má tomu bude dané a bude mať hodne, kto nemá tomu bude odňaté aj to čo má. No a ľudová múdrosť zas to, že aj pes špiní už na jestvujúcu kopu. Čo majú tieto tvrdenia spoločné? Všetky predpokladajú, že najprv niečo je a pridá sa činnosť. Pri kapitály a jestvujúcej kope je to jasné. Pozrime sa však na Ježišov výrok. Čo môže viac presvedčiť mňa, moje okolie, vesmír, Boha, že niečo mám, ako to, že sa o to starám. A v tomto je riešenie. Kto sa stará o svoj majetok, vzťahy a zdravie, ten má v týchto oblastiach poriadok. Pri účinnom staraní sa o niečo, takže i o zdravie, však treba naplniť všetky tri strany Komenského trojuholníka pokroku, chcieť, môcť a vedieť. Väčšina chce, všetci môžu, no málokto vie. A pritom je to také jednoduché. Stačí dodržať desatoro zdravia: 1, Bielkoviny 2, Tuky 3, Cukry 4, Vitamíny 5, Mineráli 6, Vláknina 7, Voda 8, Pohyb 9, Oddych 10, Dobrá nálada. Prvých päť bodov tohto desatora je úplne jasných. Podľa mňa sa nad nimi u nás v Európe ani netreba priveľmi zamýšľať. Štatistiky tvrdia, že mi Európania prijímame tri krát viac potravy ako je potrebné. Keby sme tú stravu mali i rozmanitú, tak ako tvrdí Čínske príslovie: „Keď zješ niečo, čo si nikdy nejedol, predĺžiš si svoj život o 75 dní“, tak by sme mali istotu, že tých prvých päť, možno šesť bodov máme v suchu. Musíme však mať istotu, že v šiestom a siedmom bode nerobíme chybu. Väčšina ľudí však práve v šiestom bode robí nevedomú, no veľmi závažnú chybu. Vláknina nás dokáže upozorniť na nedostatky v pitnom režime. Vláknina sa dokáže postarať o to, aby sme tých prvých päť bodov nemuseli sledovať. Pri sústavnej prítomnosti vlákniny v organizme bude dostačujúce zabezpečiť prísun živín. Nebude potrebné sledovať ich prípadný prehnaný príjem (nevzťahuje sa na extrémy), nakoľko vláknina s vodou zabezpečí včasné vylúčenie prebytočných živín a produktov metabolizmu z organizmu. Vláknina nám v hrubom čreve plní funkciu akýchsi kontajnerov na odpadky. Je schopná s vodou na seba naviazať všetko nepotrebné z organizmu a stolicou to vylúčiť z tela. Pri nedostatku vlákniny je nemožné tieto balasty včas vylúčiť a vznikajú rôzne usadeniny, ktoré zapríčiňujú rôzne neduhy. Okrem iného dokáže naviazať i HDL (dobrý) cholesterol, ktorý je veľmi dôležitý pri vyživovaní nervových buniek, a ktorý si už túto úlohu splnil. Keď HDL cholesterol nie je včas z organizmu vylúčený, prechádza opätovným metabolizovaním a vznikne LDL (zlý) cholesterol, ktorý sa najviac podpisuje pod srdcovo-cievne choroby. Tie sú príčinou smrti každého druhého človeka u nás. Usadeniny v organizme, hlavne hrubom čreve, zapríčiňujú vznik onkologických ochorení, ktoré zapríčiňujú smrť každého tretieho človeka na Slovensku. Usadeniny na iných orgánoch sú zdrojom väčšiny, ak nie všetkých alergií. Takže nedostatok vlákniny v našom organizme je najčastejšou príčinou ochorenia nervov, ako skleróza multiplex, Parkinsonova a Alzhaimerova choroba. Dokáže nás ochrániť pred srdcovo-cievnymi a onkologickými chorobami, ako i pred alergiami. Vláknina nám robí ešte minimálne dve ďalšie nezastupiteľné služby. Ako nestráviteľná zložka potravy, musí prejsť celým tráviacim traktom. V tenkom čreve plní funkciu akéhosi šmirgľového papiera, čistiaceho klky tenkého čreva. Okrem tukov sa do organizmu všetky živiny dostavajú práve cez tieto klky. Ak sú zanesené, tak napríklad také vitamíny sa do organizmu nedostanú, i keď sme presvedčený, že sme ich zjedli. To nám môže a aj zapríčiní ďalšie neduhy. Tým však jej funkcia v tenkom čreve nekončí. Spolu s tekutinami vytvára takú „blatovú“ hmotu, ktorá je vhodným prostredím na množenie sa probiotických kultúr. Tie sa starajú o kvalitu nášho imunitného systému. Treba si však uvedomiť, že náš imunitný systém nás nechráni iba proti vonkajším „nepriateľom“, ale podporuje a kontroluje činnosť endokrinného systému, ktorého nesprávna činnosť spôsobuje ďalšie neduhy, ako cukrovku a pod. Takže dodržaním šiesteho bodu desatora sa môžeme vyhnúť mnohým a závažným neduhom. Pohyb ktorý je ôsmim bodom desatora je vlastný a potrebný všetkým orgánom nášho organizmu. Bez neho trpia všetky a je iba otázkou času, kedy sa vzbúria. Pohyb je základným predpokladom prevencie osteoporózy. Ide o to, že my do organizmu môžeme dostať všetky živiny, no do kostí sa napríklad vápnik dostane iba vďaka pohybu. Do kosti sa živiny nedostávajú vďaka srdcu, ale vďaka sťahovaniu sa a rozťahovaniu sa svalov. O oddychu a spánku asi netreba písať vôbec. Spánok je po kyslíku druhou najdôležitejšou vecou. Aj bez jedla, aj bez vody vydrží organizmus dlhšie ako bez spánku. Kto vie prečo? A dobrá nálada? Ak pre nič iné, tak aspoň preto, že je opakom zlej nálady a stresu. Stres vyplavuje do organizmu hormón adrenalín, ktorý nás prepína do režimu akcie, útok, alebo útek. V tomto stave sú vypnuté všetky kontrolné a regulačné funkcie organizmu. Takže i endokrinný systém pracuje bez kontroly. Prehnane povedané, že ak aj pracuje v strese správne, čo je síce možné, ale už iba na princípe náhodnosti a nie zákonitosti. Po prečítaní si poviete, že nič nové pod slnkom a máte pravdu. No v niečom je to predsa len iné. Existuje návod, ako aj dosiahnuť každý bod tohto desatora. Nie je to iba v rovine: „Musíte mať radosť zo života!“. No dobre, ale ako? Jestvuje presný návod ako ju dosiahnuť. No o tom možno v neskorších článkoch. </div>VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-21552537085277767932007-07-27T10:35:00.000+02:002007-07-27T10:38:35.741+02:00Pravda.Čo je pravda? Existuje vôbec pravda? A potrebujeme vôbec vedieť, či existuje pravda?<br />Potrebujeme a veľmi. Treba si uvedomiť, že za „pravdu“ už zbytočne pomrelo veľké množstvo ľudí. Aj všetky vojny v mene Božom, za Alaha a pod. boli vedené iba na presadzovanie svojej pravdy.<br />Takže pravda existuje. Zabíjalo a vraždilo sa za ňu. Tak musí existovať. Moja pravda (podľa ktorej sa správam) je ovplyvňovaná mojimi skúsenosťami, poznatkami, emóciami a inými subjektívnymi okolnosťami. Preto ju filozofia nazvala subjektívnou pravdou. Každý má však tie skúsenosti, poznatky a emócie iné a tým má i inú pravdu. Takže na svete je toľko právd, koľko je na nej ľudí. Každý má tú svoju. Keď však každý má pravdu, tak o čom sa sporiť? Možno o tej objektívnej, o tej, ktorej by sa mali čo najviac približovať tie subjektívne.<br />Tak znova. Existuje objektívna pravda? Ja neviem a ani mi to žili netrhá. Podľa mňa áno, ale tento môj názor vôbec nie je podstatný a ani na ňom netrvám. Nemôžem.<br />Plne si uvedomujem, že spoločenský stupeň nášho poznania je na takej nízkej úrovni, že vyriešenia tejto dilemy sa nedožijem ani ja, ani moje pra- pra- vnúčatá. Prečo? Z jedného prozaického dôvodu.<br />Centrom myslenia a poznávania je mozog. Vedci tvrdia, že človek dnes dokáže využiť iba 1 až 2 % možností svojho mozgu. A čo tých zostávajúcich 98%. Kam sa posunie stupeň poznania pri priblížení sa k 100%-tám. Čo bude potom pravda? Bude rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou pravdou? Ja neviem. A úprimne je mi to jedno.<br />Tak, keď nenájdeme objektívnu pravdu, tak čo zo životom? Aký je jeho zmysel? Podľa čoho žiť? Zmyslom života je život sám. Jednoducho žiť. A podľa čoho? Nuž ak sa nechceme uspokojiť s tým, že sme súčasťou potravinového reťazca, tak by sme mali čo najviac využívať stupeň poznania, ktoré ľudstvo dosiahlo. To čím sa odlišujú ľudia od ostatných živočíchov je iba skutočnosť, že sme sa naučili odovzdávať skúsenosti ďalším generáciám. Takže najprevratnejším vynálezom potom boli prvé jaskynné maľby.<br />Ako využívať múdrosť vekov? Jednoducho, starať sa o to čo máme, hlavne v oblasti vzťahov, zdravia a majetku. Moralisti sú schopní akceptovať zdravie a vzťahy, ako hodnotu, no s majetkom majú problém. Neviem síce prečo, keď aj Ježiš dostal do daru od troch kráľov i zlato. Viac o tom je v mojom článku „Traja králi dávajú logiku.“<br />Ale späť k pravde. Keď ešte nie sme schopný obsiahnuť objektívnu pravdu a nežijeme ako samotári, tak vzniklo niečo, čo by som nazval spoločensky uznávaná pravda. Je to super vec, ale vždy treba mať na zreteli, že stupeň poznania je na úrovni akej je, takže má na míle ďaleko (alebo aspoň môže mať) od tej objektívnej. Pri uznaní tejto (podľa mňa) skutočnosti stráca význam trvať na dogmách. Dogma, ako filozofický predpoklad, nie je na škodu, no trvať na nej i keď ju už spoločenský stupeň poznania vyvrátil je krátkozraké.<br />Takže čo s pravdou a životom? Ako som už napísal. Žiť život najlepšie ako sme schopní. S ochotou vykonávať činnosť, ktorá zvyšuje moje poznatky a skúsenosti. Tieto potom, ako skúsenosti člena spoločnosti, zvyšujú spoločenský stupeň poznania, ktorý skvalitňuje život spoločnosti a tým i jej ostatných členov.<br />Viete ako sa nám bude super žiť, keď nebudeme presadzovať svoju pravdu (načo ju presadzovať, keď je iba subjektívna)? Keď sa nebudeme cítiť ohrozený pravdou iných. Keď budeme konať činnosť iba za to, že ju chceme konať a nebudeme plný očakávaní. Nevieme, aká je objektívna pravda a tým nevieme ani, ktorá činnosť nás k nej dovedie. To je dôvod prečo sa nenapĺňajú očakávania. („Očakávania“ je názov môjho ďalšieho článku)<br />Neočakávajme, iba konajme preto že chceme. To je láskyplnosť. Tá má byť motívom činnosti. Zmysluplnosť využívať nevieme (iba sa tým radi chlácholíme), nakoľko nepoznáme pravdu a tým ani zmysel.<br />Nekonanie je smrť, konanie je život. Existuje ešte živorenie, ale to je iba doba na rozhodnutie, či človek konať bude, alebo nebude. Kto chce žiť nech koná. Nech koná zato, že chce a nie za to, že niečo očakáva. Očakávania nosia so sebou sklamania. A sklamania nie sú život.<br />Konajte a nebojte sa. Svet sa vyvíja od strachu k láske a nie od „zla“ k „dobru“<br />Toto je moja pravda.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-5303848626108406682007-07-23T14:36:00.000+02:002007-07-23T15:20:36.036+02:00VýchovaTúžbou každého rodiča je vychovať svoje ratolesti dobre. Mnohí tomu dávajú rôzne prívlastky ako napr. k dobru, pravde a pod. Podľa mňa v tom máme značné rezervy.<br />Veľmi si tú výchovu komplikujeme a hľadáme zaručené návody.<br />Mali by sme už zabudnúť snažiť sa vychovávať deti k dobru. Je to sprostosť z viacerých hľadísk. Hlavne preto, že dobro samo je relatívne. Čo je dobré dieťa? Poslušné dieťa? Vždy poslušné alebo do akej miery? Koho má poslúchať? Rodičov? Učiteľov? Dospelých alebo každého? A dokedy má poslúchať? Kým nedospeje? A potom čo? Potom sa už bude môcť rozhodovať? No bude to však vedieť? Nebude robiť chyby? Má sa rozhodnúť, no nebude sa toho báť, veď doteraz musel iba poslúchať? Poslušné dieťa ešte neznamená, že je to dobré dieťa. Teda aspoň pre to dieťa to nie je dobré. Dieťa sa má vychovať a nie skrotiť. Výchova má byť prípravou na život. Ak tá príprava má spočívať v skrotení, tak potom sa nečudujme, že sa často z reťaze odtrhnú. A je vymaľované.<br />Preto už samotná snaha vychovať dieťa dobre, je odsúdená na neúspech. Vo výchove máme jedinú úlohu. Zbaviť dieťa strachu. Túto úlohu spĺňali i rozprávky, preto má každá z nich šťastný koniec. Ak dieťa zbavíme strachu, tak nikdy nebude jednať pod jeho vplyvom a nebude robiť chyby. Strach je to, čo nás núti k chybám a za tieto chyby pykáme.<br />Možno to znie absurdne, ale jedinou úlohou výchovy je zbaviť vychovávaného strachu.<br />(pre pochopenie pozri článok „BOJ DOBRA A ZLA.“)<br />A ako to dosiahnuť? Jednoducho.<br />Zhruba do ôsmeho roku jeho života mu organizujme čas a činnosť. Hľadajme čím ho upútame a uvedomme si, že do tohto veku sa najviac vyvíja opakovaním, napodobňovaním. Nikdy nevynechajme možnosť pochváliť ho. Ak ho budeme musieť za niečo napomenúť, zachovajme chladnú hlavu a vždy si nájdime niečo, za čo ho pred napomenutím budeme mať možnosť pochváliť. Čím budeme usilovnejší v hľadaní dôvodu k pochvale, tým ten dôvod budeme musieť menej hľadať, lebo dieťa nám poskytne dostatočné množstvo takýchto dôvodov.<br />Od ôsmeho do cca 15. – 16. roku jeho života už neorganizujme jeho, ale svoj čas, a to tak, aby sme boli vždy po ruke, keď bude chcieť tráviť čas s nami. Neprestaňme chváliť a poukazovať na to, akou veľkou hodnotou je pre nás.<br />Po tomto období obmedzme organizáciu svojho času v prospech dieťaťa tak, aby sme neboli poruke vždy, keď bude chcieť, ale vždy keď to bude potrebovať. Nezabúdajme ho povzbudzovať a poukazovať na jeho hodnotu.<br />To je všetko. To je celá veda o výchove. Takto vychovávané dieťa nebude pociťovať strach a tým nebude robiť chyby.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-62523219886085097892007-07-10T14:22:00.000+02:002007-07-22T22:12:48.068+02:00Náhoda.<div class="article-perex">„Náhoda neexistuje, existuje iba zhoda okolností“. Toto tvrdí mnoho ľudí, ktorí odmietajú uznať existenciu náhody. Nie je v tom však žiadny rozdiel. Náhoda jestvuje a jestvovať bude (nech jej dáme akékoľvek meno), no môžeme ju zbaviť moci.</div><br /><a name="t2"></a>„Nešťastné“ náhody sú tým, čo ľuďom komplikuje život. Tie „šťastné“ náhody väčšinou nikomu nevadia (ak len nie tá, že sused trafil šesť čísel v lote). Šťastné i tie nešťastné náhody by sme mohli vnímať ako prejav nespravodlivosti sveta. Mohli a mnohý ich i tak vnímajú. Kto náhodu vníma ako prejav nespravodlivosti, ten sa nikdy nedostane s pod jej vplyvu.<br />Náhodu, ako negatívum môžu vnímať iba ľudia, ktorí zastávajú názor, že ľudia sa nikdy nemali vyvinúť v inteligentné bytosti a mali zostať na úrovni ľudoopov. Kto je však rád, že sme prešli týmto vývinom, tak ten musí byť vďačný za existenciu sily zvanej náhoda. Náhoda nie je samoúčelná veličina. Je to sila, ktorá zabraňuje stagnácii. Áno, stagnácia je neudržateľná. Ak ľudia nie sú ochotní cieľavedome vyvíjať činnosť, ktorou sa starajú o to čo majú, či už v oblasti zdravia, vzťahov, alebo majetku a domnievajú sa, že to ďalej pôjde samo, tak zapracuje náhoda. Náhoda naruší rovnovážny stav (stagnáciu) a v 99 prípadoch zo 100 privodí pokles. Môže privodiť i vzostup, ale iba (možno) v 1%. To znamená, že silu zvanú náhoda by sme (aspoň mnohý z nás) nazvali deštruktívnou – spiatočníckou.<br />Nie je to však tak. Bola nám sem daná zámerne, aby sme neprešustrovali náš čas. Pokiaľ budeme radi a dobrovoľne vyvíjať činnosť, naša milá náhoda bude čušať ako voš pod chrastou. No nezmizne. Vždy budeme pod jej kontrolou. Ak prestaneme konať činnosť dobrovoľne a tým i účinne, táto sila (náhoda) nás túto činnosť konať prinúti. No o účinnosti našej činnosti z prinútenia má každý svoj názor.<br />Kto sa neodhodlá k činnosti už ani z prinútenia, umiera. Áno, platí, že činnosť je život, nečinnosť je smrť. Máme v moci rozhodnúť, či činnosť budeme konať s láskou (z vlastného rozhodnutia) a tým ubrať silu náhode, alebo sa staneme jej otrokmi.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-72005248660721830202007-07-06T09:31:00.000+02:002007-07-22T22:13:12.675+02:00Sloboda.<div class="article-perex">(Ne)výklad, alebo nesprávne vnímanie tohoto pojmu, pácha vo svete aspoň toľko „zla“, ako nesloboda sama.</div><br /><a name="t2"></a>Domnievate sa, že sme slobodní? Nech si každý odpovie sám. Ja však tvrdím, že by sme mohli byť. Treba iba pochopiť, čo sloboda je.<br />Ľudstvo bolo od počiatkov spútavané a obmedzované, no možno sa napriek tomu cítilo slobodné. Nemám tu na mysli otrokárstvo, feudalizmus apod., ale svet samotný.<br />Teritórium ľudí vymedzovali hory, rieky, neskôr moria a oceány. Ľudia ochotou k činnosti posúvali hranice poznania a prekonali tieto prekážky. V ďalšom postupe ich obmedzovala zemská príťažlivosť. Poznanie prekonalo i túto prekážku.<br />Teraz sa cítite slobodne? To je dobre. Naozaj sa môžete slobodne rozhodnúť. Môžete dokonca vyskočiť z letiaceho lietadla, no keď tak učiníte bez padáku, tak si to ods.... Ak však akceptujete toto obmedzenie zemskou príťažlivosťou a použitím padáku využijete odpor vzduchu (ktorý často tiež obmedzuje) môžete mať zo slobodného rozhodnutia „skočiť“, prekrásny zážitok.<br />Mnoho sa diskutuje o tom, čo je sloboda, kde začína a kde končí. Či moja sloboda môže obmedzovať slobodu iného a pod. Všetky tieto polemiky stratia význam, ak pochopíme čo je skutočná sloboda. Počul som už mnoho výkladov, definícii a polemík. Najviac sa mi však pozdáva Hegelova definícia, ktorú som doplnil o slovíčko v zátvorke. Hegel tvrdil, že: „Sloboda je pochopená (akceptovaná) nutnosť“. Túto nutnosť rozpúšťa iba roztok poznania, no slobodu zaručí i akceptovanie tejto nutnosti. Preto sa ľudia v minulosti mohli cítiť slobodnejšie ako my, iba akceptáciou tejto nutnosti.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-79959139710114010492007-06-28T09:14:00.000+02:002007-07-22T22:03:53.061+02:00Hľadanie spravodlivosti.<div class="article-perex">Poviete si, že je to zbytočné a nepodstatné? Inú cestu však nemáme. V nespravodlivom svete je zbytočné vzdelávať sa, pracovať, milovať a všetko iné. Veď náhoda si aj tak urobí čo chce.<br />Svet však je spravodlivý. Jeho spravodlivosť funguje i tam, kde ju teraz ešte nevidíme. Bráni nám v tom stupeň poznania. Jednou z tragédii ľudstva je, že si spravodlivosť zamieňajú s dobrotou.</div><br /><a name="t2"></a>Niekde s dobrotou i súvisí, no iba do tej mieri, že existencia spravodlivosti sveta nám zaručí zmysel nášho bytia. Zmyslom života je užívanie si. Aby sme si ho však naplno užívať mohli, potrebujeme mať poriadok vo všetkých troch základných oblastiach života, ktorými sú vzťahy, majetok a zdravie.<br />To je všetko čo má spoločné s dobrotou. Spravodlivé je i to čo nám väčšinou nechutí, čo považujeme za „zlo“, podraz a nespravodlivosť. Ak si to neuvedomíme, tak budeme odkázaní iba na šťastie.<br />Vyvíjaním činnosti (starania sa) v oblasti vzťahov, majetku a zdravia nám umožní v týchto oblastiach mať poriadok a hovoriť o živote. Neporiadok v týchto oblastiach nám privodí iba živorenie. Tento neporiadok nás zvádza k tomu, aby sme svet vyhlásili za nespravodlivý. No tým sa zbavujeme možnosti nápravy. Ak však i v týchto chvíľach budeme hľadať v tom čo sa nám udialo, spravodlivosť a nájdeme príčinu, prejavíme ochotu na jej odstránenie, zákonite vzniká harmónia v týchto oblastiach. Táto zákonitosť je vlastne nami hľadaná spravodlivosť. Filozofia to nazýva kauzalitou.<br />O mnohom v tomto hľadaní spravodlivosti sa môžete dočítať už v článkoch na mojom blogu. Kto si však chce vytvoriť ucelený názor o spravodlivosti sveta (podľa tejto filozofie) môže si na adrese nášho občianskeho združenia VIDÍM A POČUJEM vap@vap.sk objednať knihu (zatiaľ iba na CD), tak isto s názvom VIDÍM A POČUJEM, ktorá túto tematiku podrobnejšie rozvíja.<br />Len v spravodlivom svete má zmysel vyvíjať činnosť a dožadovať sa záruky šťastného bytia.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-24800744364065612232007-04-29T09:28:00.000+02:002007-07-22T22:02:56.082+02:00Chcete byť úspešní?<div class="article-perex">Rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom je až banálny.</div><br /><a name="t2"></a>Úspešný človek sa stará o to čo má, o to s čím disponuje. On nepozná výraz potom, ale iba teraz. Neexistuje problém, alebo „povinnosť“, ktorú by odložil napotom. Keď naňho pozeráte zvonka, môžete mať dojem, že mnoho veci obetuje pre úspech. Nie je to však tak. On neobetuje nič, ani čas, ani nič iné. Robí to rád a dobrovoľne. Je to jeho životný štýl. Skutočne úspešný človek sa takto správa v oblasti vzťahov, zdravia a majetku. Preto skutočne úspešného človeka môžeme nazvať i človekom spokojným.<br />Neúspešný má na všetko dostatok času, nič nerobí teraz, ale všetko až potom. Vie si to vždy aj zdôvodniť. Teraz nie je čas, nie sú peniaze, toto je dôležitejšie a tisícky iných dôvodov. Potom sa už iba čuduje, že nemá šťastie. O spokojnosti nemôže byť ani reči, no vždy za to môže niekto iný.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-7483643385427246832007-04-27T09:01:00.000+02:002007-07-22T22:02:42.337+02:00Je svet spravodlivý?<div class="article-perex">Nie je, ale môže byť.</div><br /><a name="t2"></a>Vlastne je spravodlivý už teraz, i keď sa nám to tak nejaví. Ide o to, že vo svete nejestvuje stagnácia a ak aj áno, tak je trvale neudržateľná. Preto sa treba cieľavedome starať o vzostup, rast. Ak sa oň nepostaráme, náhoda (prejav nespravodlivosti) sa postará o narušenie stagnácie a zákonite prichádza k poklesu (úpadku). Táto zákonitosť nás môže viesť k názoru, že svet je nespravodlivé miesto.<br />Rozhodne to však tak nie je. Túto nespravodlivosť môžeme zo svojho života úplne vylúčiť a to staraním sa o to, čo máme. Treba si uvedomiť, že život si môžeme po... iba v troch oblastiach a to sú zdravie, majetok a vzťahy. Život je pri tom všetkom ešte taký beťár, že umožnil i vzájomný priesek týchto oblastí. To znamená, že neodstránenie problémov v jednej z týchto oblastí, zákonite vyvolá i problémy v ďalšej, alebo v ďalších.<br />Ak si premietnete dôvody svojich problémov, nájdete príčinnú zákonitosť. Potom však nemôžeme rozprávať o nespravodlivom svete. To je však aj pri všetkých problémoch dobrá správa, lebo ak funguje spravodlivosť, ktorá nás dostala do problémov, tak tú istú spravodlivosť môžeme využiť na zjednanie nápravy.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-38236590155563560692007-04-08T22:18:00.000+02:002007-07-22T22:02:05.617+02:00Zmŕtvychvstanie?<div class="article-perex">Vstal Ježiš z mŕtvych? A ak áno, nevstal zbytočne?</div><br /><a name="t2"></a>Pre veriacich je to však alfou a omegou viery. Nech je a nech sa toho držia. Prajem im príjemné sviatky a veľa radosti zo zmŕtvychvstania.<br />Ateistom na Ježišovi najviac vadí práve toto zmŕtvychvstanie. Nie sú ochotní veriť akýmsi rozprávkam a preto považujú za nezmysel sa nad tvrdeniami Ježiša čo i len pozastaviť. Ja ho pokladám za jedného z najväčších filozofov. Treba len rozlíšiť čo z Nového zákona je učením Ježiša a čo je už učením filozofov raného kresťanstva. Ja za učenie Ježiša pokladám iba evanjelium podľa Matúša. Je to veľmi zaujímavé čítanie, len treba mať na zreteli, že v tých dobách si človek bez náboženstva ani neškrtol. Niektoré pojmy sa v slovenčine udomácnili a mnohí si ani neuvedomujú ich význam. Ak si v Matúšovom evanjeliu preložíte niektoré pojmy do slovenčiny, iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že ide o zaujímavé čítanie. Stačí ak Kráľovstvo božie (Nebeské) zameníte za Spravodlivé kráľovstvo, hriech za chybu, spasenie za spokojnosť a zistíte, že toto evanjelium poskytuje rady ako predísť problémom v oblasti zdravia, majetku a vzťahov. Väčšina jeho rád sa objavuje i v prácach dnešných filozofov, psychiatrov, lekárov, ekonómov, pedagógov, sociológov a iných.<br />Zmŕtvychvstanie? V tých časoch nebolo také problematické dosiahnuť zmŕtvychvstanie. Dokonca som niekde čítal, že stačilo štyridsať svedkov, aby o niekom vyhlásili, že vstal z mŕtvych. Podľa Matúšovho evanjelia sa Ježiš po svojej smrti stretol iba s Máriou Magdalénou a s jej priateľkou, tiež Magdalénou, po ktorých odkázal svojim jedenástim učeníkom, kde majú ísť na stretnutie s ním. To znamená, že spolu trinásť osôb, všetko jeho blízki.<br />Syn Boží? Celé Matúšovo evanjelium neobsahuje jedinú zmienku o tom, že by sa jednalo o jednorodeného syna. Na dvoch miestach sa objavuje tvrdenie Boha, že on je jeho obľúbený (nie jediný) syn. Ľudí Ježiš označoval za svojich bratov a sestry. Ak vychádzame zo Starého zákona, že Boh stvoril človeka k obrazu svojmu, tak sme všetci jeho deti. Takže i Ježiš. Ja sa skôr domnievam, že Ježiš musel byť vyhlásený za Božieho syna pre skepsu ľudí, ktorí sa čudovali jeho učeniu (Matúš 7. 28. a 29). Odkiaľ mal mať jednoduchý syn tesára, narodený v bezvýznamnom Betleheme také znalosti?<br />Som rád, že sa oslavuje zmŕtvychvstanie, aspoň sa zachovalo pre nás i toto učenie. Mne je jedno, či vstal z mŕtvych, alebo nie, mne je jedno, či mu učenie vnukol Boh, alebo ho pracne zozbieral. Pre mňa je podstatné, že jeho tvrdenia a rady sa dajú využiť k prežitiu plnohodnotného života. Z jeho učenia je zrejmé, že zmyslom života je radosť zo života.<br />Prajem vám veľa radosti v tieto dni i celý život.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-59684849881306202752007-04-06T16:08:00.000+02:002007-07-22T22:01:50.853+02:00Ježiš! Zomrel si?<div class="article-perex">O čom je Veľká noc? Ľudstvo sa od nepamäti tešilo z príchodu jari ako možnosti vzniku niečoho nového. Židia k tejto radosti pribalili oslavu vyslobodenia z otroctva a kresťania zas oslavu z mŕtvychvstania. Je však za Veľkou nocou i niečo viac?</div><br /><a name="t2"></a>Ježiš sa dobrovoľne vydal na smrť. Áno, tak ako mnoho pred ním i po ňom. Nechcem znižovať jeho význam pre ľudstvo no viem, že už prvé riadky budú iritovať kresťanov. Ich iritáciu vôbec nemám v úmysle. Nech si každý verí čomu a komu chce.<br />Ja pokladám Ježiša za filozofa a mysliteľa, ktorého učenie má čo povedať i dnes. Na svoju dobu bol maximálne pokrokový a dnes by sme povedali avantgardný. Zmenil (alebo sa aspoň snažil zmeniť) pohľad na boha. Kým Židia ponímali boha ako pomstychtivého a trestajúceho a snažili sa ľudí zbaviť strachu systémom: „Kto sa bojí boha, nemusí sa báť ľudí a kto sa boha nebojí, bude sa báť ľudí.“<br />Ježiš priniesol evanjelium (dobrú zvesť), že boh nie je taký, ako hovorili židovskí pohlavári, ale že je milujúci, láskavý a odpúšťajúci. Toto ponímanie židovskí pohlavári nemohli prijať, nakoľko sa báli straty vplyvu a akéhosi morálneho úpadku spoločnosti. Preto bolo potrebné Ježiša umlčať, alebo presvedčiť, tak ako neskôr Galileiho, Bruna, Husa a iných. Galileo a Hus neodvolali a boli upálení. Tým sa dá povedať, že sa dobrovoľne vydali na smrť. Bruno odvolal a dostal doživotie. Ježiš tiež neodvolal a išiel „dobrovoľne“ na smrť.<br />Ježiš vo svojom učení tvrdil, že len dodržiavaním (či už vedomým, alebo nevedomým) jeho rád, môže človek vojsť do kráľovstva božieho. Nesľuboval ho po smrti a niekde v nebi, ale tu na zemi a ešte za života. Človek mal kráľovstvo božie dosiahnuť poriadkom v troch oblastiach svojho života. Tieto oblasti symbolizujú dary troch kráľov Ježišovi. Boli to myrha (zdravie), zlato (majetok) a kadidlo (dym ako niečo nehmotné – vzťahy). Poriadkom v týchto oblastiach človek pociťuje spokojnosť a šťastie. To je to kráľovstvo božie podľa Ježiša.<br />V Ježišovom učení (ev. podľa Matúša) je i presný návod, ako tento poriadok dosiahnuť. Bol natoľko presvedčený o svojej pravde, že za svoje presvedčenie položil i život. Išiel zomrieť, aby sa jeho učenie zachovalo pre budúce pokolenia. To mal na zreteli, keď povedal, že ide za nás umrieť.<br />Nemám nič proti žiadnej cirkvi, takže ani proti kresťanskej, no domnievam sa, že „nasledovníci“ Ježiša jeho učenie v mnohom nepochopili a preto museli do svojej viery zaviesť dogmy. Ježiš bol zásadne proti dogmám a viac ako o viere, hovoril o hľadaní. Z tohoto nepochopenia sa do kresťanskej vierouky dostal opäť strach z boha. To je proti učeniu Ježiša.<br />Ježiš má dnes výročie úmrtia. Umrel za to, aby sme nemali strach, aby sme hľadali pravdu a spravodlivosť a aby sme sa vyvarovali dogiem a manipulácie. Tvrdil: „Vy ste soľ zeme..“<br />Mám obavy z toho, že keby dnes videl, čo sa stalo z jeho učenia, išiel by na smrť zas a zas dobrovoľne.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-42418262274004530382007-04-04T08:54:00.000+02:002007-07-22T22:01:36.026+02:00Život vôbec nie je komplikovaný.<div class="article-perex">Život nie je vôbec komplikovaný, i keď sa nám rád tak javí. Našim prekliatím je skutočnosť, že jedna príčina nemá vždy ten istý dôsledok. Táto skutočnosť sa nás snaží presvedčiť o komplikovanosti (nespravodlivosti) sveta. Na našom zdraví sa najlepšie môžeme presvedčiť, že to tak nie je.</div><br /><a name="t2"></a>Ani jedna jediná bunka, z ktorej sa skladá naše telo nevznikla z ničoho iného ako zo stravy, ktorú sme zjedli my, alebo naši rodičia. Problém je v tom, že chyby (hriech) v našom stravovaní nevyvolajú rovnaké zdravotné problémy u všetkých ľudí. Napríklad nedostatok vlákniny v našej strave u niekoho spôsobí obezitu, u niekoho cukrovku, u iného srdcovo-cievne problémy atď.<br />Ak však dodáme telu dostatočné množstvo a bielkovín, cukrov, tukov, minerálov, vitamínov, vlákniny, vody a pohybu, telo bude produkovať dokonale zdravé bunky a my budeme zdraví.<br />Ak už jestvujú zdravotné problémy, telu treba cielene dodať ešte probiotické kultúry, ktoré sa postarajú o skvalitnenie imunitného systému. Tento tvorí nie iba ochranu proti vonkajším nepriateľom (vírusy a baktérie), ale i akúsi logistiku organizmu.<br />Samozrejme, môžeme sa chlácholiť i tým, že za naše zdravotné problémy môže stres. Áno, no stres ovplyvňuje naše zdravie iba v 1%-te. Podrobnosti o týchto tvrdeniach si môžete prečítať v mojich článkoch „Môže prevencia liečiť? I. II. a III.“ a článku „Dá sa zo života vylúčiť stres?“ na mojich blogoch.<br />A táto jednoduchosť života v oblasti zdravia, sa dá využiť i v oblasti vzťahov a majetku. Život vôbec nie je (alebo nemusí byť) komplikovaný.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-39216458568930679272007-03-26T09:19:00.000+02:002007-07-22T22:01:15.227+02:00Bol neveriaci Tomáš horší ako ostatní apoštoli?<div class="article-perex">Vôbec nehodlám podhodiť ďalšiu „kosť“, na ktorej by sa mohli veriaci a neveriaci dohrýzť. Hodlám poukázať na rozdiel medzi vierou vyplývajúcou zo svetonázoru a vierou z „presvedčenia“. Poviete si, že je to sprostosť? Že je to to isté. Nie je. Veriaci zo svetonázoru verí preto, že chce, lebo bol k tomu vedený a verí bez akýchkoľvek pochybností. Nepripustí ani len diskusiu o bohu, kým veriaci z „presvedčenia“ verí až keď sa o niečom presvedčí. Tak ako Tomáš, ktorý uveril, až keď uvidel a vôbec sa nemusí jednať iba o vieru v boha. Táto viera ovplyvňuje život každého z nás, či už veriacich, alebo ateistov. Podľa môjho názoru je rozdiel medzi veriacim a ateistom iba v tom, čo o sebe slovne tvrdí.</div><br /><a name="t2"></a>Mnohí ľudia o sebe tvrdia, že sú veriaci, no ich činy ich usvedčujú, že s Bohom nie sú v priateľskom vzťahu. Iní sa zas snažia konať „dobro“ a keď sa im to zvrhne povedia si: „Cesty Božie sú nevyspytateľné“, alebo „Taká bola vôľa Božia“. Nedokážu si predstaviť, že Boh stvoril niečo tak dokonalé, že to nevyžaduje jeho ďalšie zasahovanie.<br />Na druhej strane je zas nespočetné množstvo ateistov, ktorí síce verbálne deklarujú, že neveria v Boha, no všetky ich činy sú v súlade s učením Ježiša. S láskou (za to že chcú) sa starajú o svoje zdravie, vzťahy a majetok na princípe: „Lebo každému kto má bude dané a bude mať hojne, kto nemá, aj čo má bude mu odňaté.“ (Matúš 25. 29.)<br />Podľa môjho názoru nie je správne ak sa ľudia delia na veriacich a ateistov. Mali by sa skôr deliť na spokojných a nespokojných. Ak je niekto spokojný, dokazuje to, že sa s úspechom stará o to čo má a je jedno či tak činí na základe vyššie citovaného biblického výroku, alebo jednoducho preto, že to považuje za správne. Napríklad to isté tvrdil i Marx, o ktorom sa dá povedať všetko, ale iste by ho nik nepasoval, za idealistického filozofa. On povedal, že nadhodnota vzniká iba ak sa ku kapitálu vloží práca. To sa však vzťahuje aj na iné oblasti a nie len na financie. Funguje to jednoducho. Kto sa stará o svoje zdravie, majetok a vzťahy má ich a to je spokojnosť. Hovorí dokonca o tom i ľudová múdrosť: „Aj pes se*e už na jestvujúcu kopu.“<br />Z toho vyplýva, že je úplne jedno, či sa pasujete za veriaceho, alebo ateistu, dôležité je to, čo vám môže pomôcť. Nemusíte, ale môžete, veriť ničomu a nikomu, mne už vôbec nie. Skúste sa však presvedčiť bez rizika a na vlastnej koži, že máte možnosť sa postarať o svoje zdravie. Skúste na sebe odskúšať starostlivosť o svoje zdravie podľa rád zverejnených v mojom článku „ZDRAVIE SEBE A OSTATNÝ“. Ak nechcete, nezúčastňujte sa nášho projektu, ale odskúšať si ho môžete.<br />Nie je nenormálne uveriť, až keď sa presvedčíte. Aj Tomáš, ako neveriaci Tomáš, sa objavuje až v Jánovom evanjeliu, ktoré ja nepovažujem za učenie Ježiša. Že prečo nie? O tom sa podrobnejšie môžete dočítať v mojom článku VIERA, UČENIE, CIRKEV. Pre dosiahnutie spokojného života je úplne postačujúce, ak uveríme, až keď sa presvedčíme. Tomáš nebol horší ako ostatní.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-59742092912297880862007-03-13T10:33:00.000+01:002007-07-22T22:00:28.324+02:00Súdny deň?<div class="article-perex">Cirkev nás učí, že po smrti prídeme pred posledný súd, kde budú hodnotené naše skutky, myšlienky, slová a nezanedbávanie dobrého. Ortieľ tohto súdu bude znamenať kráľovstvo božie (raj), alebo bytie mimo tohto kráľovstva (peklo). Odkiaľ to ale berie, keď Ježiš hlásal niečo iné.</div><br /><a name="t2"></a>Ježiš povedal: „Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedajúc im riekol: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby ho ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa tuto, alebo tamto je! Lebo ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami.“ (Lukáš 17. 20. a 21.) Kráľovstvo božie je teda tu a teraz, alebo aspoň môže byť. Pre vstup do tohto kráľovstva nie je potrebná nejaká revolučná zmena, akou smrť rozhodne je. Dokonca tvrdil, že ho nemáme očakávať, ale hľadať. Doslova povedal: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané.“ (Matúš 6. 33.)<br />Nehodlám týmto článkom odradiť veriacich od viery v posmrtný život. No táto viera by im nemala prekážať v starostlivosti o najväčší dar, o svoj život.<br />No ak je kráľovstvo božie medzi nami, tak kedy bol súdny deň? A tu je pes zakopaný. Súdnym dňom je každý deň. Každý deň vykonávame nejakú činnosť, alebo nevykonávame, hoci by sme mali. Každý deň prijímame rozhodnutia a snažíme sa o to aby boli „dobré“. Dokonca sme presvedčení, že sme sa rozhodli správne. Koľkokrát však naše rozhodnutia a činy prinesú úplne iné ovocie, než sme očakávali. Túto skutočnosť pokladáme za nepríjemnú náhodu, osud, alebo trest boží. Je jedno ako to nazveme, rozhodne nás to utvrdzuje v nespravodlivosť sveta. Ježiš to predpovedal, keď vyhlásil: „Pretože neprávosť vrcholí ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24. 12.) Dnes by sme povedali, že nespravodlivosť vrcholí.<br />No ale je to skutočne tak? Pri problémoch, ktoré zažívame ide iste o nespravodlivosť? Naozaj nenájdeme v našich predchádzajúcich slovách a skutkoch zárodok týchto problémov? Ak nie tak nám nepomôže ani svätená voda. Ak uznáme, že sme sa o problémy nepričinili, tak to musíme našiť na náhodu, osud, alebo trest boží. Je jedno či si to odskáče náhoda, osud, či boh, sme v probléme a ani s tým nič nevieme urobiť. Proti náhode sa bojovať nedá.<br />Jediná možnosť ako sa z problémov dostať, je nájsť spravodlivosť v tom, čo sa nám stalo. Lebo ak uznáme, že problém je prejavom spravodlivosti, tak potom tú istú spravodlivosť môžeme využiť k zjednaniu nápravy. Boj v nespravodlivom svete, je boj proti veterným mlynom. Viem, je ťažké si priznať vinu, alebo chybu, no kým tak neučiníme, vždy budeme v nespravodlivom svete.<br />Áno, nájsť spravodlivosť v našich problémoch vyžaduje kvalitný zrak a sluch. No je to jediná cesta k náprave. Preto Ježiš povedal: „Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia a vaše uši, že počujú.“ (Matúš 13. 16.) V tomto kontexte už má zmysel i ďalší jeho výrok, ktorým nás nabáda na prijatie a nesenie svojho kríža. Dnes by sme to nazvali prijatím zodpovednosti.<br />Aby sme si umožnili prijatie zodpovednosti, musíme si uvedomiť, že pojem „hriech“ nie je voľajaký morálny poklesok, či nebodaj niečo „zlé“. Hriech v preklade z hebrejčiny neznamená nič viac a nič menej ako chybu. Takže tvrdenie, že hriešnici nevojdú do kráľovstva božieho, by sme dnes vyslovili asi takto: „Ľudia konajúci chyby, nedosiahnu spokojný život“. V mojom článku „Traja králi dávajú logiku“ na tomto blogu sa môžete dozvedieť prečo sú kráľovstvo božie a spokojný život pre mňa totožné pojmy.<br />Ak uznáme svoju zodpovednosť a tým i spravodlivosť sveta, môžeme využiť ďalšie pravidlo z pravidiel hry. To pravidlo znie: „Preto vravím vám: Každý hriech a rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie duchu sa neodpustí.“ (Matúš 12. 31.)<br />Áno, každú chybu, či už nevedomú, alebo vedomú (rúhanie) máme možnosť napraviť, no iba v prípade ak uznáme, že sme ju urobili. Toto je ten prejav milosrdenstva, v ktorý tak veria (alebo skôr po ňom túžia) veriaci. Problém je v tom, že ani väčšina veriacich si nedokáže predstaviť, že boh stvoril niečo tak dokonalé (tento svet), že k naplneniu spravodlivosti nie je potrebný jeho ďalší zásah. A toto je to „rúhanie sa duchu“, ktoré sa ľuďom neodpúšťa.<br />Tento svet je tak dokonalý, že nepotrebuje ďalšie korekcie. Boh sa do nás nemontuje. Dal nám ihrisko a pravidlá hry. Tie pravidlá sú tak dokonalé, že obsahujú v sebe jak spravodlivosť tak i milosrdenstvo.<br />Takže veriaci, ktorí neverí v spravodlivosť sveta a presviedča boha, že potrebuje pomoc sa nie že len „rúha duchu“, ale i používa „meno božie nadarmo“. Tým vlastne zhrešil, urobil chybu a odrazí sa to na ovocí, ktoré bude jesť.<br />Mnohí neveriaci síce verbálne neveria v boha a tobôž nie v jeho prvotnosť pred hmotou, ale systematicky sa starajú o to čo majú (dostali). Na tých, ktorí sú spokojný so životom vidno, že sa starajú o svoje vzťahy, zdravie a majetok. To platí i pre spokojných veriacich. Tým vlastne napĺňajú (či si to už uvedomujú, alebo nie) základnú požiadavku pre spokojný život, a tou je uznanie, že niečo majú. „Lebo každému kto má bude dané a bude mať hojne, kto nemá, aj to čo má mu bude odňaté.“ (Matúš 25. 29.) No a jediná, a najspoľahlivejšia možnosť ako presvedčiť seba, svoje podvedomie, či boha o tom, že niečo máme je to , že sa o to staráme. Rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom je len v tom, že pre úspešného pojem „mať“ znamená starať sa a pre neúspešného iba vlastniť.<br />O tom ako to funguje v oblasti zdravia sa môžete dočítať v mojich článkoch „Môže prevencia liečiť?“ a „Zdravie sebe a ostatným“ na tomto blogu. V kocke je tam napísané, že kto sa stará o svoje zdravie bude zdravý a kto iba o svoje choroby bude chorý.<br />Takže veriaci a neveriaci, podajme si ruky, lebo niet medzi nami rozdielu. Ak uznáme, že svet je spravodlivý aj bez ďalšieho božieho zasahovania, tak potom nemá význam základný dôvod našej polarizácie a to, či máme slobodnú vôľu, alebo sme iba bábkami v božích rukách. Nedeľme sa na veriacich a neveriacich, ale na spokojných a nespokojných. A spokojný môže byť každý, len sa musí s láskou starať o svoje zdravie, majetok a vzťahy.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-79843476830401385362007-03-12T08:12:00.000+01:002007-07-22T22:00:14.587+02:00Sme schopní byť zdraví?<div class="article-perex">Či sme schopní? To neviem. Viem však, že je to možné.</div><br /><a name="t2"></a>Riešenie je až banálne jednoduché. Nie je v antagonizme medzi medicínou a alternatívnou medicínou. Táto polarita už spôsobila mnoho zbytočného utrpenia. Nie, nechcem propagovať žiadne šarlatánstvo. Za alternatívnu medicínu považujem činnosť, ktorá sa stará o zdravie. Som presvedčený, že moderná medicína sa stará iba o choroby. Aj tak je super, že ju máme. No vyliečiť nás môže iba jej doplnenie o starostlivosť o zdravie. To je jediný dôvod, prečo má ten istý liečebný postup u rôznych ľudí, rôzne účinky. Áno, sú ľudia, ktorí i vo svojej chorobe dokážu čo to dať i svojmu zdraviu. U týchto liečba slávi úspech. Takže nie je ani za mak náhodnosti v očakávaní lekárov, keď si kladú otázku: „Ako zareaguje organizmus?“<br />Ako? Tak ako má, len mu treba pomôcť. Celá pomoc je opísaná v mojich článkoch „Môže prevencia liečiť?“ Mnohým ľuďom tento liečebný postup (doplnok) už pomohol (zatiaľ všetkým). Preto spúšťame projekt, ktorý otestuje na širšej vzorke dobrovoľníkov, či je ozaj schopný pomôcť každému. Informácie o projekte môžete získať z článku „Zdravie sebe a ostatným“ na tomto blogu.<br />Do projektu je možné prihlásiť sa do 31. 3. 2007. Šesť dobrovoľníkov má za sebou už prvý mesiac. Štyria sa ho zúčastňujú s preventívnym zámerom. Zatiaľ nepociťujú ani pozitíva a ani negatíva. Nemajú žiadne zdravotné problémy a cítia sa dobre. Nepripisujeme to účasti na projekte, nakoľko sa dobre cítili i pred tým. Jedna pani po mesiaci stručne skonštatovala ústup bolestí hlavy.<br />Názor šiestej účastníčky vám teraz s jej súhlasom poskytnem celý. Tu je:<br />„Dobry den<br />Neviem uplne presne kedy som zacala niekedy okolo Vianoc ale nebolo to uplne pravidelne. Pravidelne az od zaciatku februara. Neviem ci mi vcelku pomaha len jedenie vlakniny a kapusty. Od jesene som sa totiz snazila drzat rady Mudr. Bukovskeho a to 1 strucik cesnaku, 2 citrusove plody, 3 jablka, 4 lyzicky ovsenych vlociek a 5 orechov a salka zeleniny denne, pretoze som byvala hrozne chorlava. Alergologicka mi predpisala liek na zvysenie imunity ale ten mi dva roky nezaberal. Mala som uz prechladnutie prip. chripku alebo zapal priedusiek skoro kazdy mesiac. Povedala som si ze to skusim inac. Odhodila som lieky a snazila som sa drzat rad Mudr. Bukovskeho + denne prechadzka + otuzovanie studenou vodou. Skoncilo to tak, ze tie prechadzky som nezvladla lebo nemam cas (blba vyhovorka, vsak ale nie som to schopna kazdy den, som rada ak 2x za tyzden) Co sa tyka toho pojedania tak to sa fakt tiez nedalo dodzat. Okrem toho som si nebola ista tymi citrusovymi plodmi. Ked sme naslapali kapustu povedala som si ze ich nahradim kapustou, akurat sa mi ju nedarilo pojedat pravidlene. Este ten cesnak sa mi podarilo par krat tyzdenne a orechy dost pravidelne. Ked som si precitala Vase clanky tak sa mi to zdalo uzasne jednoduche a uz sa snazim len o tu vlakninu a stipku kapusty. Samozrejme ze aj ten cesnak ked nezabudnem jablko ked mam chut ovsene vlocky a orechy dost casto a zelenina castejsie nez byvala. Okrem toho sa denne umyvam prip. sprchujem studenou vodou.<br />Nechcem to zakriknut ale tejto zimy som este nebola chora, nebolia ma klby a svaly. Predtym ma boliavalo pri srdci - vysetruju ma ci nemam anginu pectoris ale subjektivne ma problemy presli.<br />Este mam zopar chronickych chorob s ktorymi bojujem ale subjektivne sa citim lepsie.<br />Neviem ci Vam tento moj chaos k niecomu pomoze.“<br /><br />Toľko mail. Zvážte, či sa nechcete zúčastniť projektu, či nechcete urobiť niečo pre svoje zdravie a tým i pre zdravie ostatných. Vyžaduje to iba dve minúty denne. Bližšie informácie na www.vap.skVAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-80927845220682869732007-03-02T20:08:00.000+01:002007-07-22T22:01:01.962+02:00Tá naša mládež.<div class="article-perex">Takéto povzdychnutia počuť na každom kroku. Mládež nahráva na mobily bitky v školách. Zaživa upália mača. Učiteľa pošlú do ... A my len lamentujeme a lamentujeme. Je normálne, aby sa takto správali mladí ľudia v treťom tisícročí? Bohužiaľ je. Neviem si vlastne ani predstaviť, prečo by sa mali správať inak. Nie, nie som chorý. Zamyslite sa nad tým so mnou.</div><br /><a name="t2"></a>Dieťa keď sa narodí nie je ani dobré, ani zlé. Je to čistá bytosť, ktorá ide objavovať svet. Ono ani netuší, že raz sa bude musieť o seba postarať samo. Len si tak vegetí, pozoruje a napodobňuje. Celý jeho vývin pozostáva z napodobňovania, až kým si neuvedomí svoju identitu. To je zlomový moment, od ktorého sa naň môže vplývať i výchovou a nie len príkladom. Kde sa tento moment premešká, tam doslova platí, že: „Jablko nepadá ďaleko od stromu“ alebo „Aká matka, taká Katka“. Na dôležitosť cielenej výchovy upozornil Ježiš už pred 2000 rokmi, keď povedal: „Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestu so svokrou.“ (Matúš 10.35.) Alebo inde: „Kto miluje otca, alebo matku viac ako mňa nie je ma hoden.“ (Matúš 10. 37.) Zároveň však vieme, že povedal i: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon, alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 7.17.) Z toho vyplýva, že povedané má platiť pri zachovaní božieho prikázania: „Cti otca i matku svoju.“ (Matúš 15.4.)<br />Ak z tohto nemá vzniknúť galimatiáš, tak potom sa tieto slová dajú vysvetliť jedine nasledovne. Máme si vážiť a ctiť svojich rodičov, no oni sú nám schopní dať len to, čo majú a to čo vedia. Takže rozdelenie syna s otcom atď. má iba jediný zmysel a to v tom, že treba opustiť skostnatelé myslenie a prijímať nové myšlienky vzdelávaním a výchovou.<br />A tu je pes zakopaný. Z výchovného procesu sme odstránili zastrašovanie a fyzické tresty. Podotýkam, že veľmi správne a už bolo ozaj na čase. No absenciu týchto výchovných prostriedkom sme ničím nenahradili. Školy nie sú výchovno-vzdelávacími inštitúciami, ale iba vzdelávacími. Čo tým myslím, to si môžete prečítať v mojich článkoch „Blíži sa vysvedčenie...“<br />Celý výchovný proces na školách sa degradoval na vyčítanie pokleskov. Áno „vychovávame“, napomíname iba tých,. ktorý už niečo vyviedli. Aj to sa často netrafíme. Hovoríme im „buď dobrý“. Ale čo to je byť dobrý. Byť poslušný? To je dobré komu? Tomu čo poslúcha alebo tomu, koho poslúchajú? Dá sa vlastne konať dobro? Podľa mňa nie. Podľa mňa sa dá konať iba ČINNOSŤ, ktorá potom prinesie dobro alebo zlo. Toto zlo a dobro vzniká na princípe istých zákonitostí (podrobnejšie v článku „Boj dobra a zla“).<br />Z celého potom ale vyplýva, že rodičia nemajú dostatok znalostí o výchove (veď sú špecialistami v iných oboroch) alebo nemajú na výchovu čas. Školy deti nevychovávajú, ale iba vzdelávajú a my sa čudujeme, že tu máme samorasty. Nuž buď s tým niečo urobme alebo lamentujme ďalej. Ľudstvo voľajako prežije. Veď každá generácia si myslí, že ona je posledná rozumná. Možno naše deti už tie svoje začnú rozumne vychovávať. A ak nie, tak ich deti svoje deti. Raz to príde, ide len o to ako dlho to ešte bude bolieť.<br />Veľmi málo si uvedomujeme, čo spravilo človeka, človekom. Bola to skutočnosť, že ako jediný živočíšny druh dokázal odovzdávať nadobudnuté vedomosti ďalším pokoleniam. Vedomosti vzdelávaním sme sa naučili odovzdávať. Tak sa pokúsme to, čo sme dosiahli vo vzdelaní dosiahnuť i vo výchove. Viem, je to ťažké (alebo nie), no aspoň sa o to pokúsme.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-39526282617290449712007-02-28T07:07:00.000+01:002007-07-22T21:59:15.909+02:00Viera, učenie, cirkev.<div class="article-perex">Podľa môjho názoru najväčším nepriateľom veriacich a jablkom sváru medzi veriacimi a neveriacimi je, že vieru, učenie (Ježiša, Mohameda, Mojžiša a i.) a cirkev pokladajú za synonymá.</div><br /><a name="t2"></a>Všetko sú to samostatné pojmy, ktoré síce javia isté spoločné črty, no viac majú rozdielností ako spoločného. Vieru posudzujeme z dvoch hľadísk. Veriaci je ten, kto verí v existenciu boha alebo len ten, kto uzná, že najprv bola idea a potom hmota? Odpoveď na túto otázku mi je úplne ľahostajná. Neviem či bola najprv myšlienka a potom hmota alebo naopak, či nebodaj vznikli naraz. Z tohto hľadiska nie som veriaci (viď môj článok „Idealizmus a materializmus“). Ak sa ma však opýtate či boh je? Tak poviem, že áno. Tak potom som veriaci, no nehlásim sa k žiadnej cirkvi (viď môj článok „Môj boh“).<br />Toľko o viere. Článok však bude zameraný na rozdiel v pojme UČENIE (budem písať o učení Ježiša) a v pojme CIRKEV (budem mať na zreteli RKC). Čo mám na mysli? Ja pokladám za učenie Ježiša iba evanjelium podľa Matúša a nie celý Nový zákon. Skutky apoštolov, Listy a zjavenie Jána, vznikli až za čias kresťanstva. Kresťanstvo vzniklo až po smrti Ježiša. To znamená, že tieto diela nemajú nič spoločné s učením Ježiša, ale iba s tým, ako pochopili Ježišovo učenie jeho nasledovníci. A toto je problém i Lukášovho a Jánovho evanjelia.<br />Lukášovo začína slovami: „Keďže sa mnohí pokúsili rad – radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova, aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad radom.“ (Lukáš 1. 1. až 3.) Sám tvrdí, že učenie znovu zistil na základe počutého.<br />Ján svoje evanjelium rozprava celé v minulom čase. Komu nestačí na odôvodnenie, že to nie je učením Ježiša, ale učením o Ježišovi, tomu ponúknem ešte iné tvrdenia podporujúce tento názor. Markovo evanjelium môže byť dielom súčasníka Ježiša, no nie je Ježišovým učením z iného dôvodu. Nie je kompletné. K tomuto tvrdeniu sa vrátim.<br />Podľa mňa je Matúšovo evanjelium jediné, ktoré je učením Ježiša. Všetci Ježišovi apoštoli o ktorých ev. podľa Matúša pojednáva sú rybári, jedine Matúš bol colník. Toto jeho povolanie dávalo záruku, že vedel čítať a písať a podľa mňa je práve on zapisovateľom Ježišových myšlienok.<br />Kým Lukášovo a Jánovo evanjelium obsahuje i iné myšlienky ako Matúšovo, mnoho Ježišových myšlienok v nich chýba. Markovo neobsahuje nič iné ako Matúšovo, no tak isto nie je kompletné, veľa myšlienok z neho chýba. Chýba i napriek tomu, že Ježiš povedal: „Lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiastočka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ (Matúš 5. 18.).<br />Keď nezoberiem v úvahu ostatné veci čo v týchto evanjeliách chýbajú, nemôžem nespomenúť skutočnosť, že zmienku o troch kráľoch obsahuje jedine Matúšovo ev. Poviete si malichernosť. Ja tvrdím, že nie. Absencia darov zlata, myrhy a kadidla Ježišovi menia lokalitu kráľovstva božieho. Kým Ježiš v Matúšovom tvrdí, že je tu na zemi a medzi nami, ostatné ho situujú do neba a až po smrti. Tieto tri dary symbolizujú, čo človek potrebuje, aby mohol tu na zemi žiť v kráľovstve božom (viď môj článok „ Traja králi dávajú logiku“). Áno, kráľovstvom božím je život človeka, v ktorom nepociťuje nedostatok v oblasti majetku (dar zlata), zdravia (myrha) a vzťahov (kadidlo).<br />Netvrdím, že v ostatných evanjeliách a listoch nie sú rozumné myšlienky, no sú to diela iných idealistických filozofov a nie učením Ježiša. Nový zákon zostavila až cirkev a zaradila doňho i tieto nekompletné evanjeliá. Dôvodom nebol zámer klamať, ale pre nepochopenie Matúšovho ev. sa domnievali, že takto bude Ježišovo učenie zmysluplnejšie. No spôsobili to, že ľuďom začala biť do očí nespravodlivosť sveta a preto musel vzniknúť raj mimo tohto sveta.<br />Teraz trošku preženiem. Ak si prečítate Matúšovo ev. a pojem „kráľovstvo božie“ nahradíte pojmom „spravodlivé kráľovstvo“, pojem „hriech“ pojmom „chyba“ dostanete veľmi zaujímavé a poučné čítanie. Získate návod ako si doriešiť problémy alebo sa im vyhnúť, v oblasti vzťahov, majetku a zdravia. To bude raj. Zistíte, že vám nič nesľubuje po smrti. Nespomína raj, ani peklo, ak len nie to, čo prežívame tu na zemi. Život v raji je život bez chýb a život v pekle je daň za chyby. A je jedno či sú vedomé, zámerné alebo nevedomé. To je život v kráľovstve alebo mimo neho. No to i to je tu na zemi.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-41091203823941725022007-02-25T20:06:00.000+01:002007-07-22T21:58:54.993+02:00Pravica a ľavica<div class="article-perex">Je nám jasné v čom je rozdiel medzi pravicovou a ľavicovou politikou? Je medzi nimi rozdiel? Majú niečo spoločné? Tieto otázky som si položil po prečítaní niektorých článkov, kde sa dookola omieľajú pojmy ako Demokracia, Komunizmus a iné. Nerád sa vyjadrujem k politike, lebo som presvedčený, že je postavená na hlavu a bohužiaľ nie len u nás. No teraz to urobím, lebo je dosť ďaleko do volieb a asi nikto ma nebude obviňovať, že ohrievam polievočku jednej alebo druhej strane.</div><br /><a name="t2"></a>Čo je pravicové a čo ľavicové, môžeme rozhodnúť iba vtedy, ak nájdeme stred. Kým nemáme stred nevieme, kde je vpravo a kde vľavo. Nájdenie tohto stredu nám komplikuje skutočnosť, že sa vždy pohybuje v závislosti od stupňa spoločenského vedomia. Keď prekvitalo otrokárstvo, feudalizmus predstavoval ľavicu. Neskôr, keď sa hlásil o slovo kapitalizmus, bol na ľavej strane od stredu a tým sa feudalizmus stal pravicou. Takto to pokračuje ďalej.<br />Náš terajší stupeň spoločenského poznania nenaznačuje ničím, že by sa teraz mali udiať nejaké veľké spoločenské zmeny. Mám na mysli zmeny spoločenského zriadenia. I keď sa od čias Robespiere-a o to pokúšali na mnohých miestach, vždy to krachlo a ešte aj dlho krachovať bude. Prečo? Jednoducho preto, že prirodzenou vlastnosťou ľudí je lenivosť, pohodlnosť, ale hlavne preto, že platí: „Keď je somárovi dobre ide na ľad tancovať“. Môže sa vám to nepáčiť, ale je to tak.<br />Keď sa zhodneme na tom, že tu ešte dlho (alebo krátko) budeme mať kapitalizmus, tak sme zas na chvíľu našli stred. No a tento kapitalizmus sa dá riadiť aj pravicovo, aj ľavicovo. A sme pri koreni veci. Čo to je? Rozdiel medzi pravicou a ľavicou nie je v ničom inom ako v prerozdeľovaní zisku. Pravica ho rozdeľuje na princípe: „Všetci máme rovnaké ruky“ a tým aj možnosti. Ľavica zas na princípe: „Všetci máme rovnaké žalúdky“ a tým i potreby. Obidva princípy sú spravodlivé. Takže záleží iba na našom rozhodnutí, ktorý si vyberieme? Nie. Výber má záležať od toho, na akom stupni svojho vývoja sa nachádza kapitalizmus, ktorý ideme spravovať.<br />Kým raný kapitalizmus by nemohol prežiť bez rázneho presadzovania pravicového princípu (hoci vtedy to bol princíp ľavicový). Už vieme prečo. Bez postupného zohľadňovania (terajšieho) ľavicového princípu by nebol schopný vývoja. Prečo? Lebo sa posúvajú hranice spoločenského vedomia a ľudia začínali prichádzať na to, že zmyslom života je užívanie si ho. Ale so všetkým čo k tomu patrí. Ak si človek bude môcť užívať plody svojej prace, bude rád a poctivo pracovať.<br />Z uvedeného vyplýva, že či už budeme zisk prerozdeľovať na ľavicovom alebo pravicovom princípe, oba princípy sa musia postarať o to, aby bolo čo prerozdelovať. Z tohto dôvodu tvrdím, že v blízkej budúcnosti nám nehrozí zmena zriadenia a revolučná už vôbec nie. To, čo chceli dosiahnuť komunisti, by nebolo zlé, no je to teraz nedosiahnuteľné. Prečo? Práve preto, že ľudia potrebujú k činnosti motiváciu. Komunisti sa síce chceli postarať o ľudí sociálnym programom, prednáškami, vyznamenaniami a inými, no zabúdali na hlavnú motivačnú silu a to je finančné ohodnotenie a súťaživosť.<br />Ani idei komunistov neboli „zlé“, no pruser nastal v jednote slov a činov. Slová a skutky boli na opačných stranách barikády. Morálny kódex budovateľa socializmu nebol o nič horší ako princípy kresťanskej morálky. Len tá jednota slov a činov. Komunisti zistili, že to nepôjde a preto sa snažili „odstraňovať“ (či už doslova alebo obrazne) oponentov. Maďarsko a Poľsko 1956, Československo 1968, Poľsko 1980.<br />Komunizmus je pre terajšiu dobu utópia. Ak sa ľavica bude príliš vzďaľovať od stredu bude sa viac približovať komunizmu a musí to zákonite krachnúť. Ľavica môže ísť v ľavo iba tempom, ktorým dokáže za sebou ťahať aj stred a tým i pravicu. Ľudová slovesnosť o tom hovorí: „Zakrývať sa vieme iba potiaľ, pokiaľ nám siaha perina“. No vyváženosť pravicového a ľavicového princípu nám môže zaručiť sústavné narastanie tejto periny.<br />A na záver? Ľavicovosť nie je komunizmus. Bez ľavice niet pokroku, ale bez pravice niet stredu a tým ani ľavice. Najlepšie to vidno na škandinávskych ekonomikách, ktoré sa považujú za najsociálnejšie na svete a nikto ich neobviňuje z komunizmu.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-42166922729208880732007-02-21T21:16:00.000+01:002007-07-22T21:58:29.443+02:00Pôst pre veriacich i ateistov<div class="article-perex">A zas tu máme pôst. Má ešte dnes nejaký význam aj pre ateistov? Pozrime sa kedy ho zaviedli, čo mal spĺňať, čo o ňom hovoril Ježiš a čo o ňom hovorí moderná veda.</div><br /><a name="t2"></a>Jarný štyridsaťdňový post po zimnom pretukovaní sa, zaviedli do svojho „kóšer“ stravovania Židia. Neviem ako na to prišli, možno skúsenosťou, možno božím vnuknutím, ale i dnešná moderná medicína kladie dôraz na jarnú očistu.<br />Kresťanstvo tento pôst tiež prevzalo. Podľa môjho názoru preto, že niekde tušili o jeho význame, no hlavne preto, lebo Ježiš povedal: „Nemyslite si, že som prišiel zmeniť zákon, alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5. 17.) Takže kresťania prevzali zákony platné medzi Židmi hoci Ježiš o pôste povedal: „Vtedy prišli k nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postime my a farizei, a tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť.“ (Matúš 9.14. a 15.)<br />Z tohto je jasné, že Ježiš nepripisoval veľký význam jarnému pôstu. Skôr presadzoval priebežnú starostlivosť o svoje stravovanie. Tvrdil, že sa máme postarať o to, aby sa to, čo sa z tela má dostať von, dostalo von v čas. Veď povedal: „Či nechápete, že všetko čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky?“ (Matúš 15. 17.)<br />Keďže sa však ľudia k svojmu zdraviu správajú macošsky je lepšie ako nič, dodržiavať jarnú očistu formou pôstu. Zákaz konzumácie mäsa mal zaručiť sústavný hlad jedinca, vzhľadom na to, že nemohol konzumovať mäso, ktoré malo silu zahnať hlad na dlhšiu dobu. Tento hlad mal za úlohu zvýšiť konzumáciu jedál bohatých na vlákninu, ako je zelenina, ovocie a obiloviny nezbavené otrúb. Táto konzumácia jedál zaručila naplnenie predošlého citátu o „vyhodení z brucha do stoky“.<br />To znamená, že cirkev i veda propaguje jarnú očistu organizmu (pôst). Ježiš ho vehementne nepresadzuje, zastáva skôr názor sústavnej starostlivosti o svoje zdravie. No napriek tomu, keď veriaci dodržuje pôst robí pre seba dobre. Keď ateista dodrží jarnú očistu, robí pre seba dobre. Tak ako ste s tým vy? Urobíte niečo pre svoje zdravie alebo budete nadávať na osud, náhodu alebo boha , keď sa o zdravie pripravíte?VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-9612574979040041262007-02-08T12:52:00.000+01:002007-07-22T21:58:09.269+02:00Suchý štart tráviaceho traktu<div class="article-perex">Na následky srdcovo-cievnych chorôb u nás zomrie každý druhý človek. Tým sa tieto choroby dostali na prvé miesto v tabuľke príčin smrti. Ja viem, človek musí zomrieť, ale musí zomrieť taký mladý? Čerpajú tieto choroby svoju silu v našej zvýšenej konzumácie tukov? Možno áno, no možno je všetko úplne inak. V článku „Zdravie sebe a ostatným“ som uviedol, že moje tvrdenia o príčinách vzniku chorôb vo všetkom korešpondujú zo zisteniami modernej medicíny. Jediné v čom úplne nesúhlasím so závermi modernej medicíny je pohľad na konzumáciu tukov.</div><br /><a name="t2"></a><div class="article-text">Hneď v úvode však podotknem, že prehnané množstvo konzumácie tukov je vysoko škodlivé, no nie viac ako prehnané konzumovanie hocičoho iného. Netvrdím, že máme jesť masť s masťou, no nemusíme si ani každý gram tukov zapisovať do kalendára. Prečo si to myslím? Tých dôvodov je viac. No za všetky aspoň dva. Jeden z nich je, že keby to pomáhalo, tak by sa človek mal možnosť ich obmedzenou konzumáciou týchto chorôb zbaviť. To sa však nedeje. Tým druhým dôvodom je, že tuky nie sú cyankáli. Sú jednou z troch základných súčastí našej stravy. Sú základným stavebným prvkom nervovej sústavy. Bez ich konzumácie by sa človek nikdy nestal človekom. Áno. Človeku okrem iných činností, práve tuky umožnili vyvinúť tak zložitý nervový systém. O tom však podrobne inokedy.<br />Tie tri základné zložky potravy sú. Bielkoviny (proteíny), uhľovodany, zvané cukry (glycidy) a tuky (lipidy). Kým bielkoviny sú stavebným materiálom organizmu (tehlami a maltou), cukry sú zas energiou organizmu (robotníkmi). No a tuky sú kombináciou oboch. Môžu byť ako robotníkmi tak i tehlami a maltou. Odkiaľ organizmus vie na čo ich má použiť? Jednoducho to vie, lebo má tendenciu vždy vytvárať rovnováhu. Ak je nedostatok bielkovín tuky idú na pomoc im. Ak však chýbajú cukry, tuky zas pomôžu tam. No ak je to tak, tak v čom je škodlivosť konzumácie tukov, ktorú preukázali vedecké štúdie? A naozaj preukázali.<br />Štúdie dokázali, že cholesterol zabíja. Výšku hladiny cholesterolu ovplyvňuje konzumácia tukov. Toto je neodškriepiteľný fakt. Preto sa medicína vybrala logickým smerom a to propagáciou znižovania príjmu tukov. Vybrala sa smerom logickým. No je tento smer aj správny? Nie je i iná cesta na znižovanie cholesterolu? Iná, no rovnako logická, ak nie logickejšia, ak majú tuky zostať jednou zo základných zložiek našej potravy.<br />Ide o to, že naša krv obsahuje dobý cholesterol, ktorý je základom vyživovania nervových buniek ako zlý cholesterol, ktorý zabíja. To je tak isto dokázaný a neodškriepiteľný fakt. Ja som presvedčený, že ak organizmus človeka vyrobí dostatočné množstvo dobrého cholesterolu a organizmu dodáme i stopový prvok zinok (tvorí spojivo nervových buniek), Alzeimerova a Parkinsonova choroba by prestali jestvovať. Domnievam sa, že alzheimer a parkinson sú dva rôzne prejavy tej istej príčiny. Jedna sa prejavuje „nezapínaním“ a druhá „nevypínaním“ nervových impulzov. No obe sú chorobou prenosu nervových impulzov. Ja viem, nebude to žiadna výhra v liečbe dobrým cholesterolom, ak nás ešte pred zbavením sa Alzheimera z toho zlého cholesterolu porazí.<br />A sme pri koreni veci. Prečo náš, tak dokonalý a zložitý organizmus vyrába aj dobrý, aj zlý cholesterol? Ľudský organizmus dokáže zložitejšie veci ako rozlíšiť čo je preňho dobré a čo zle. Tak v čom je to? Ja som presvedčený, že organizmus vždy vyrobí dobrý cholesterol. Ten urobí to čo má, okrem iného vyživí nervové bunky a opustí organizmus. A tu je pes zakopaný. Neopustí ho. Nedostatok vlákniny (naše odpadové hospodárstvo) organizmu zabráni v jeho vylúčení (viď články „Môže prevencia liečiť?“). Dobrý cholesterol zostáva v organizme a zrejme jeho ďalšou metabolizáciou vzniká zlý cholesterol. A máme po vt...<br />No a tuky plnia ešte jednu veľmi významnú funkciu, akéhosi udavača alebo informátora. Ide o to, že všetky živiny, bielkoviny, cukry, vitamíny, minerály sa dostávajú do organizmu prostredníctvom tzv. klkov v tenkom čreve. Tieto klky sú napojené na krvný obeh a tým sa živiny dostávajú do krvi. Tá ich potom rozvádza po celom tele, okrem iného i do orgánov endokrinného systému. Tie zaregistrujú, že sa niečo deje v tráviacom trakte (ide však o prísun nových živín) a idú tráveniu na pomoc. Začína sa vyrábať inzulín, ak treba, začne prúdiť žlč, ak treba atď.<br />Dlho to trvá i opísať nie to ešte uskutočniť. No a práve tento čas, ktorý ubehne, kým sa informácia o začiatku trávenia, až po príchod pomoci od žlčníka, pankreasu a iných žliaz som nazval (ako i tento článok) suchým štartom trávenia. Práve v tomto čase môže organizmus vyrábať „sprostosti“. Tu nám však na pomoc prichádzajú tuky so svojimi udavačskými schopnosťami. Áno tuky ako jediné sú schopné ako duchovia prejsť cez stenu tenkého čreva a odovzdať informáciu o započatí trávenia endokrinnému systému. Tým môže byť už od započatia trávenia, tráviaci systém podporovaný žľazami a organizmus okamžite vyrába to, čo má a nerobí už raz spomínané sprostosti.<br />Aké je zhrnutie? Ani obmedzovanie tukov neprináša zníženie hladiny zlého cholesterolu. Aj malé množstvo tukov môže zabíjať. No ani väčšie množstvo tukov ešte nemusí zvyšovať hladinu zlého cholesterolu a pritom nás môže ochrániť pred inými neduhmi. Treba len zabezpečiť včasné vylúčenie „sajrajtu“ z organizmu. Kto chce, už vie ako. Nemusíte mať žiadne obavy. Dá sa to odskúšať i bez rizika. Nemusíte začať zvyšovaním príjmom tukov, stačí začať znižovať zlý cholesterol neškodnou vlákninou a až keď sa presvedčíte o tom, že netáram, môžete zvyšovať alebo aspoň prestať úzkostlivo kontrolovať prísun tukov. Budete prekvapení.</div>VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-9197993877926252748.post-47033511515258332632007-02-03T21:24:00.000+01:002007-07-22T21:57:49.747+02:00Povinnosť pomáhať?<div class="article-perex">K zamysleniu nad touto otázkou ma motivovala Janka Remešíková svojim článkom zverejneným 2.2.2007 o 17:06 na blog. sme. v ktorom rieši dilému rácia a emócia v pomáhaní. Tiež si kladie otázku kedy a ako sa jej táto pomoc vráti. Ponúkam vám svoj pohľad na riešenie tejto otázky založený na princípe „sebeckosti“ pomáhajúceho.</div><br /><a name="t2"></a>Každý náš čin ovplyvňuje budúcnosť. Vždy sa dozvieme iba o tej budúcnosti, ktorá vznikla. Našou tragédiou je, že sa nikdy nedozvieme, aká budúcnosť by sa vytvorila, keby sme sa boli rozhodli inak. Môžeme si to domýšľať, dokonca sa dokážeme o tom aj presvedčiť, no istotu nezískame nikdy. Prečo idem na to tak „od lesa“? Lebo toto odôvodňuje to, že všetko sa ľuďom vracia ako bumerang. Takže i pomoc sa pomáhajúcemu vráti, i keď sa to nikdy nedozvie.<br />Keď však tvrdím, že sa pomoc vždy vráti k pomáhajúcemu, jedným dychom však musím dodať i to, že svojou pomocou nikdy (ak tak iba na princípe náhodnosti) nedosiahne očakávaný výsledok. Prečo? Jednoducho pre to, že pokiaľ za pomoc niečo očakávam ide o vypočítavosť. Nie je na nej, ako takej nič „zlé“. Jej zákernosť je však v tom, že si uvedomíme obetovanie niečoho, za nejakým účelom. A to je to. Už pred dvetisíc rokmi sme boli upozornený: „Milosrdenstvo chcem, nie obeť.“ (Matúš 9.13.) My sa však nepoučíme a sklamávame sa a sklamávame.<br />Takže ak chcete pomáhať, tak pomáhajte. Vráti sa vám to. Ako sa vám to vráti? Neviem. Mohol by som uviesť tisíce možnosti a možno by sa udiala tisícprvá. Ale ak do toho budete montovať rácio, alebo emócio budete sklamaný. Rozum a srdce nemá mať ani tušenie o tom, že ruka dáva. Ak sa v pomáhaní budete riadiť či už rozumom, alebo i srdcom, dospejete k jedinému presvedčeniu a to, že ľudia sú nevďačný.<br />Je to potom koniec charity a pomáhania? Podľa mňa nie, podľa mňa je začiatok skutočnej charity. Mám dávať, pretože mám. Načo? Z čisto sebeckého hľadiska.. Dávanie je jednou z možností, ako presvedčiť seba, svoje podvedomie, boha, alebo vesmírne sily (komu sa čo páči) o tom, že niečo mám. Poznáte príslovie: „Aj pes špiní na už jestvujúcu kopu.“ To je múdrosť vekov. Ježiš to definoval nasledovne: „Lebo každému kto má bude dané a bude mať hojne, kto nemá, aj čo má mu bude odňaté.“ (Matúš 25.29)<br />Tak sa rozhodnite. Dáte máte, nemáte nedáte. Toť vše. Rozhodnite sa či budete pomáhať? Každou pomocou meníte budúcnosť (aj svoju). A je jedno či niekomu zachránite život, alebo utriete sopeľ. Blbé to začne byť, až keď ten sopeľ utriete topiacemu sa.VAPhttp://www.blogger.com/profile/17835387498044797244noreply@blogger.com0