VÝZVA
Riešme už konečne slovensko-maďarský problém.
Riešme už konečne slovensko-maďarský problém.
Vyzývame vlády Slovenskej a Maďarskej republiky, aby začali podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Dosiahlo sa už rakúsko-maďarské, ako i nemecko-francúzske vyrovnanie, tak sa dá dosiahnuť i slovensko-maďarské, najmä preto, lebo mlčiaca väčšina oboch národov si ho praje. Prečo teraz? Lebo takéto veci sa riešia, keď nie sú vybičované vášne.
Problém medzi našimi národmi tu existuje už od čias vyhnania Turkov, takže tvrdenie o neexistencii problému je iba strkanie hlavy do piesku, čo vytvára živnú pôdu pre extrémisticke názory, ktoré však nie sú vo väčšine. Oba národy boli historicky skúšané, ale to asi všetky. To, že prežili dokazuje ich schopnosť a hodnoty. Každý z nich je iný, nie však lepší ako ten druhý. Keby boli rovnaké, tak by tvorili jeden národ. Preto treba urobiť všetko preto, aby sa mohli oba slobodne prejavovať a vzájomne kooperovať.
Maďari, ako národ, prešli tými istými problémami ako Slováci. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo v Miškovci, čo najďalej od Viedne. Slováci mali svoje aktivity zas čo najďalej od Budapešti, Martin a pod. Oba národy však ponúkajú svoju cestu, ako riešiť tú istú situáciu. Domnievame sa, že načúvať obom treba preto, že tá najlepšia cesta je niekde medzi týmito dvomi cestami.
Maďari po prijatí celonárodnej prísahy (My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme) počas revolúcie v roku 1848 sa vybrali cestou povýšenia národného princípu nad všetky ostatné. Napĺňajú tým tézu grófa Schécsényiho (Veci národa môže človek opomenúť až po smrti), ktorý ju vyslovil v Uhorskom parlamente. Raz a navždy prestaňme odsudzovať činy minulosti, podľa kritérií súčastnosti. Ani jeden z nás nemôže tvrdiť, že by vtedy konal inak. Maďari dodnes neopustili tieto myšlienky a povyšujú národnostný princíp nad všetky ostatné. Netreba ich však za to odsudzovať, lebo nikto na svete, ani Slováci, nedokážu prekročiť svoj tieň. Národnostný princíp je im vštepovaný od malička, na všetkých stupňoch vzdelávania a oni ho prijali a presadzujú.
Nie je to však analógia so slovenským MOR HO-m? "Mor ty len a vôľ nebyť, ako byť otrokom". U Slovákov, však táto myšlienka nedosiahla povýšenie národnostného princípu nad ostatné, napr. občiansky. Dokonca u veľkej väčšiny Slovákov národnostný princíp nedosahuje žiadnu hodnotu. Národy však v minulosti nevznikli z rozmaru, ale z nutnosti. Bolo nutné kumulovať zdroje k ďalšiemu vývinu ľudstva, čoho rodová spoločnosť už schopná nebola. Preto národný princíp nie je zanedbateľný.
Takže tu máme dve cesty riešenia jedného problému - maďarskú a slovenskú. Ani jednu však nepokladáme za správnu, ale ich význam je neodškriepiteľný, lebo nám umožní nájsť tú správnu v strede medzi nimi. Slováci nech sa od Maďarov učia národovstvu a Maďari od Slovákov občianstvu. Oba národy sa môžu učiť aj od iných, no načo, keď sa tu máme navzájom, tak povediac, pod nosom.
Treba dosiahnuť stav, aby každý jedinec, či už Maďar alebo Slovák si bol vedomý hodnôt svojho národa, ktoré vybudovali jeho predkovia. Len to môže zabrániť strachu z prejavovania národnostného cítenia príslušníkov iných národov. Treba to však dosiahnuť tak, aby národnostný princíp bol u každého, vždy až na druhom mieste hodnotového rebríčka. Na prvé treba dostať princíp občiansky, mnohými nazývaný i ľudským princípom. Iba to dokáže spojiť a nie rozdeľovať.
Chceme, aby sme sa mohli venovať našej podstate a to starať sa o to, na čo sme vlastne na svete. Chceme sa starať o svoje zdravie, vzťahy a majetok. Všetci, či už Slováci alebo Maďari máme tie isté starosti a radosti, ako tí druhí a preto vyzývame vlády oboch štátov, aby menovali splnomocnencov vlád, ktorí budú podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Najlepšie by bolo, keby sa našla osoba, na ktorej by sa dokázali zhodnúť obe vlády. Pre začiatok to však nie je podmienka. Musí to však byť osoba/osoby, ktorá to bude robiť na nasledovnom princípe, k čomu jej my mlčiaca väčšina podpísaná pod touto výzvou dávame mandát.
1, Nemôže ísť o politika a to z jediného dôvodu. Nech by si robil prácu akokoľvek poctivo a zodpovedne, vždy by bola jeho autorita podrývaná a to iba preto, že predvolebný boj neutícha, ani v medzivolebnom období.
2, Nemá presadzovať reciprocitu. Nie preto, že by nebola "dobrá", ale preto, že je nemožná. V oboch štátoch sú menšiny na inej štartovej čiare, ale aj preto, že keď dvaja robia to isté nie je to to isté.
3, Musí vytvoriť relevantnú opozíciu extrémizmu, k čomu ho oprávňujú signatári tejto výzvy. Extrémistov a prihrievačov polievky, nevieme umlčať. Nepodarilo sa to ani počas štyridsiatich rokov "proletárskeho internacionalizmu", no nie je to ani nutné. Extrémizmus považujeme iba za prejav strachu extrémistov z toho druhého národa. My mlčiaca väčšina tento strach nepociťujeme. Splnomocnenec však musí reagovať v médiach na všetky prejavy extrémizmu, aby bolo zrejmé, že ide o aktivity menšiny. Média musia informovať o prejavoch extrémizmu, je to ich povinnosť, ale splnomocnenec musí vždy v tých médiach poukazovať na to, že ide iba o menšinu. Nevieme si predstaviť správy, v ktorých by boli vymenovávané všetky mestá a dediny, kde sa v slovensko-maďarských vzťahoch neudialo nič negatívne a tých je vždy väčšina.
4, Dejiny Uhorska pokladáme za naše spoločné dejiny a hlásime sa k nim so všetkými ich pozitívami a negatívami. Monarchia vznikla na kresťanskom a nie národnom princípe. Slováci sa pri korunovácii Štefana I. v roku 1000 k tomuto zväzku prihlásili. Do konca 18-tého storočia na tom princípe i fungovala. Až nástup osvietenstva a začiatok straty vplyvu latinčiny, začal klásť na prvé miesto národnostný princíp. To, že po dosiahnutí maďarsko-rakúskeho vyrovnania v roku 1863 sa neprestalo z povyšovaním národného princípu zapríčinilo, že nemaďarské národy Uhorska už v tomto zväzku zotrvať nechceli a preto prišlo k rozpadu monarchie, k rozvodu. Bol to hlučný rozvod (I. svetová vojna), ale rozvod a každý si z tohto zväzku zobral to, čo si do neho priniesol. Takže Trianonom Maďarsko neprišlo o 2/3 svojho územia.
5, Od 19-tého storočia sa vo vzájomných vzťahoch urobilo veľa chýb, no neodsudzujme tých, ktorí ich narobili. Je skoro isté, že v tých časoch by sme ich urobili i my. Radšej sa z nich poučme a zabráňme kopeniu ďalších. Viedenskú arbitráž, napadnutie Slovenska 23.3.1939, ako i Benešove dekréty pokladáme za chybu. Zaknihujme ich však ako historický fakt a snažme sa pochopiť tých, ktorí tieto chyby urobili. Prestaňme sa vzájomne obviňovať, lebo pravda je taká, že "bitka sa začala tak, že mi vrátil facku". Ak sa k tomu budeme vracať za iným účelom, ako poučením sa z minulosti, budeme kopiť ďalšie chyby. My už nechceme tieto chyby množiť. Robíme ich dosť v súkromnom živote. Možno, že tí, ktorí urobili tie predošlé chyby, by ich s našimi poznatkami ich dopadov neurobili.
Ak sa niekto domnieva, že sa ho to netýka, tak tomu jedna historická skúsenosť a jeden príbeh:
Skúsenosť: V Nemecku sa Hitler v roku 1926 nedostal k moci, ale po prevalení sa krízy (1929) už v roku 1933 áno a vieme ako to dopadlo. Vieme zaručiť, že tu sa nejaká kríza neprevalí a nebudeme z nej obviňovať tých druhých?
Príbeh: Najprv prišli pre Židov, neozval som sa, lebo nie som Žid. Potom prišli pre komunistov, neozval som, lebo nie som komunista. Potom pre Rómov, neozval som sa, lebo nie som Róm. Potom prišli pre mňa, ale už sa nemal, kto ozvať.
Týmto nechcem šíriť strach, ale iba potrieť ľahostajnosť.
My signatári tejto výzvy uznávame, že problém medzi Slovákmi a Maďarmi tu existuje už 215 rokov (od roku 1793). Ten umožňuje prejavovaniu sa extrémistickych názorov, no sme presvedčení, že ide iba o menšinu trpiacu strachom z toho druhého národa. Aby bolo vždy a všetkým jasné, že ide iba o menšinu a že nemusíme mať obavy z tých druhých, podpisujeme túto výzvu v presvedčení, že naše národy sú schopné kooperovať bez vzájomného ohrozovania a obviňovania sa. Už táto výzva získaním dostatočného množstva podpisov, môže extrémistov značne zredukovať, lebo ich presvedčí, že nemusia mať obavy z toho druhého národa a nebudú pociťovať potrebu dokazovania si hodnôt toho svojho. Obidva národy považujeme za hodnotné, vzájomne si rovné, nenahraditeľné a že uznanie hodnôt toho druhého národa nijako neznižuje hodnotu nášho. Skôr opak je pravdou. Chceme spolupracovať a vzájomne sa obohacovať, nie proti sebe bojovať, prípadne medzi seba stavať múr.
Na okraj:
Tvrdenia a názory obsiahnuté v tejto výzve sú odôvodnené v článkoch uverejnených na blogu umiestnenom na našej domovskej stránke www.vap.sk
http://blogvap.blogspot.com/
Výzvu napísal: František Hodonský
predseda občianskeho združenia
Vidím a počujem (VAP)
www.vap.sk
vap@vap.sk
Podpis Štátna príslušnosť Národnosť
František Hodonský SK Slovenská
Problém medzi našimi národmi tu existuje už od čias vyhnania Turkov, takže tvrdenie o neexistencii problému je iba strkanie hlavy do piesku, čo vytvára živnú pôdu pre extrémisticke názory, ktoré však nie sú vo väčšine. Oba národy boli historicky skúšané, ale to asi všetky. To, že prežili dokazuje ich schopnosť a hodnoty. Každý z nich je iný, nie však lepší ako ten druhý. Keby boli rovnaké, tak by tvorili jeden národ. Preto treba urobiť všetko preto, aby sa mohli oba slobodne prejavovať a vzájomne kooperovať.
Maďari, ako národ, prešli tými istými problémami ako Slováci. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo v Miškovci, čo najďalej od Viedne. Slováci mali svoje aktivity zas čo najďalej od Budapešti, Martin a pod. Oba národy však ponúkajú svoju cestu, ako riešiť tú istú situáciu. Domnievame sa, že načúvať obom treba preto, že tá najlepšia cesta je niekde medzi týmito dvomi cestami.
Maďari po prijatí celonárodnej prísahy (My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme) počas revolúcie v roku 1848 sa vybrali cestou povýšenia národného princípu nad všetky ostatné. Napĺňajú tým tézu grófa Schécsényiho (Veci národa môže človek opomenúť až po smrti), ktorý ju vyslovil v Uhorskom parlamente. Raz a navždy prestaňme odsudzovať činy minulosti, podľa kritérií súčastnosti. Ani jeden z nás nemôže tvrdiť, že by vtedy konal inak. Maďari dodnes neopustili tieto myšlienky a povyšujú národnostný princíp nad všetky ostatné. Netreba ich však za to odsudzovať, lebo nikto na svete, ani Slováci, nedokážu prekročiť svoj tieň. Národnostný princíp je im vštepovaný od malička, na všetkých stupňoch vzdelávania a oni ho prijali a presadzujú.
Nie je to však analógia so slovenským MOR HO-m? "Mor ty len a vôľ nebyť, ako byť otrokom". U Slovákov, však táto myšlienka nedosiahla povýšenie národnostného princípu nad ostatné, napr. občiansky. Dokonca u veľkej väčšiny Slovákov národnostný princíp nedosahuje žiadnu hodnotu. Národy však v minulosti nevznikli z rozmaru, ale z nutnosti. Bolo nutné kumulovať zdroje k ďalšiemu vývinu ľudstva, čoho rodová spoločnosť už schopná nebola. Preto národný princíp nie je zanedbateľný.
Takže tu máme dve cesty riešenia jedného problému - maďarskú a slovenskú. Ani jednu však nepokladáme za správnu, ale ich význam je neodškriepiteľný, lebo nám umožní nájsť tú správnu v strede medzi nimi. Slováci nech sa od Maďarov učia národovstvu a Maďari od Slovákov občianstvu. Oba národy sa môžu učiť aj od iných, no načo, keď sa tu máme navzájom, tak povediac, pod nosom.
Treba dosiahnuť stav, aby každý jedinec, či už Maďar alebo Slovák si bol vedomý hodnôt svojho národa, ktoré vybudovali jeho predkovia. Len to môže zabrániť strachu z prejavovania národnostného cítenia príslušníkov iných národov. Treba to však dosiahnuť tak, aby národnostný princíp bol u každého, vždy až na druhom mieste hodnotového rebríčka. Na prvé treba dostať princíp občiansky, mnohými nazývaný i ľudským princípom. Iba to dokáže spojiť a nie rozdeľovať.
Chceme, aby sme sa mohli venovať našej podstate a to starať sa o to, na čo sme vlastne na svete. Chceme sa starať o svoje zdravie, vzťahy a majetok. Všetci, či už Slováci alebo Maďari máme tie isté starosti a radosti, ako tí druhí a preto vyzývame vlády oboch štátov, aby menovali splnomocnencov vlád, ktorí budú podnikať kroky k dosiahnutiu slovensko-maďarského vyrovnania. Najlepšie by bolo, keby sa našla osoba, na ktorej by sa dokázali zhodnúť obe vlády. Pre začiatok to však nie je podmienka. Musí to však byť osoba/osoby, ktorá to bude robiť na nasledovnom princípe, k čomu jej my mlčiaca väčšina podpísaná pod touto výzvou dávame mandát.
1, Nemôže ísť o politika a to z jediného dôvodu. Nech by si robil prácu akokoľvek poctivo a zodpovedne, vždy by bola jeho autorita podrývaná a to iba preto, že predvolebný boj neutícha, ani v medzivolebnom období.
2, Nemá presadzovať reciprocitu. Nie preto, že by nebola "dobrá", ale preto, že je nemožná. V oboch štátoch sú menšiny na inej štartovej čiare, ale aj preto, že keď dvaja robia to isté nie je to to isté.
3, Musí vytvoriť relevantnú opozíciu extrémizmu, k čomu ho oprávňujú signatári tejto výzvy. Extrémistov a prihrievačov polievky, nevieme umlčať. Nepodarilo sa to ani počas štyridsiatich rokov "proletárskeho internacionalizmu", no nie je to ani nutné. Extrémizmus považujeme iba za prejav strachu extrémistov z toho druhého národa. My mlčiaca väčšina tento strach nepociťujeme. Splnomocnenec však musí reagovať v médiach na všetky prejavy extrémizmu, aby bolo zrejmé, že ide o aktivity menšiny. Média musia informovať o prejavoch extrémizmu, je to ich povinnosť, ale splnomocnenec musí vždy v tých médiach poukazovať na to, že ide iba o menšinu. Nevieme si predstaviť správy, v ktorých by boli vymenovávané všetky mestá a dediny, kde sa v slovensko-maďarských vzťahoch neudialo nič negatívne a tých je vždy väčšina.
4, Dejiny Uhorska pokladáme za naše spoločné dejiny a hlásime sa k nim so všetkými ich pozitívami a negatívami. Monarchia vznikla na kresťanskom a nie národnom princípe. Slováci sa pri korunovácii Štefana I. v roku 1000 k tomuto zväzku prihlásili. Do konca 18-tého storočia na tom princípe i fungovala. Až nástup osvietenstva a začiatok straty vplyvu latinčiny, začal klásť na prvé miesto národnostný princíp. To, že po dosiahnutí maďarsko-rakúskeho vyrovnania v roku 1863 sa neprestalo z povyšovaním národného princípu zapríčinilo, že nemaďarské národy Uhorska už v tomto zväzku zotrvať nechceli a preto prišlo k rozpadu monarchie, k rozvodu. Bol to hlučný rozvod (I. svetová vojna), ale rozvod a každý si z tohto zväzku zobral to, čo si do neho priniesol. Takže Trianonom Maďarsko neprišlo o 2/3 svojho územia.
5, Od 19-tého storočia sa vo vzájomných vzťahoch urobilo veľa chýb, no neodsudzujme tých, ktorí ich narobili. Je skoro isté, že v tých časoch by sme ich urobili i my. Radšej sa z nich poučme a zabráňme kopeniu ďalších. Viedenskú arbitráž, napadnutie Slovenska 23.3.1939, ako i Benešove dekréty pokladáme za chybu. Zaknihujme ich však ako historický fakt a snažme sa pochopiť tých, ktorí tieto chyby urobili. Prestaňme sa vzájomne obviňovať, lebo pravda je taká, že "bitka sa začala tak, že mi vrátil facku". Ak sa k tomu budeme vracať za iným účelom, ako poučením sa z minulosti, budeme kopiť ďalšie chyby. My už nechceme tieto chyby množiť. Robíme ich dosť v súkromnom živote. Možno, že tí, ktorí urobili tie predošlé chyby, by ich s našimi poznatkami ich dopadov neurobili.
Ak sa niekto domnieva, že sa ho to netýka, tak tomu jedna historická skúsenosť a jeden príbeh:
Skúsenosť: V Nemecku sa Hitler v roku 1926 nedostal k moci, ale po prevalení sa krízy (1929) už v roku 1933 áno a vieme ako to dopadlo. Vieme zaručiť, že tu sa nejaká kríza neprevalí a nebudeme z nej obviňovať tých druhých?
Príbeh: Najprv prišli pre Židov, neozval som sa, lebo nie som Žid. Potom prišli pre komunistov, neozval som, lebo nie som komunista. Potom pre Rómov, neozval som sa, lebo nie som Róm. Potom prišli pre mňa, ale už sa nemal, kto ozvať.
Týmto nechcem šíriť strach, ale iba potrieť ľahostajnosť.
My signatári tejto výzvy uznávame, že problém medzi Slovákmi a Maďarmi tu existuje už 215 rokov (od roku 1793). Ten umožňuje prejavovaniu sa extrémistickych názorov, no sme presvedčení, že ide iba o menšinu trpiacu strachom z toho druhého národa. Aby bolo vždy a všetkým jasné, že ide iba o menšinu a že nemusíme mať obavy z tých druhých, podpisujeme túto výzvu v presvedčení, že naše národy sú schopné kooperovať bez vzájomného ohrozovania a obviňovania sa. Už táto výzva získaním dostatočného množstva podpisov, môže extrémistov značne zredukovať, lebo ich presvedčí, že nemusia mať obavy z toho druhého národa a nebudú pociťovať potrebu dokazovania si hodnôt toho svojho. Obidva národy považujeme za hodnotné, vzájomne si rovné, nenahraditeľné a že uznanie hodnôt toho druhého národa nijako neznižuje hodnotu nášho. Skôr opak je pravdou. Chceme spolupracovať a vzájomne sa obohacovať, nie proti sebe bojovať, prípadne medzi seba stavať múr.
Na okraj:
Tvrdenia a názory obsiahnuté v tejto výzve sú odôvodnené v článkoch uverejnených na blogu umiestnenom na našej domovskej stránke www.vap.sk
http://blogvap.blogspot.com/
Výzvu napísal: František Hodonský
predseda občianskeho združenia
Vidím a počujem (VAP)
www.vap.sk
vap@vap.sk
Podpis Štátna príslušnosť Národnosť
František Hodonský SK Slovenská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára