Zamestnancov máte presne takých, akých ste si vybrali a ako sa o nich staráte. Sú presne tým, čo v nich vidíte. Prečo je to tak? Jednoducho preto, že takto je to normálne a aj keď sa nám to nepáči, spravodlivé. Ak je pre vás zamestnanec „nikto“, musíte si uvedomiť že „nikto“ nie je schopný produkovať. Produkovať je schopný iba „niekto“.
Ide o to, že keď prijímate pracovníkov, ich zloženie bude zhruba nasledovné. 20% z nich bude takých, ktorých by všetci manageri najradšej videli vo svojich firmách, 60% bude tvoriť zlatý stred. Tí si budú poctivo plniť svoju prácu, no nebudú moc aktívny a kreatívny. Zvyšných 20% bude tvoriť skupina, ktorej sa nič nebude dariť. Dá sa o nich povedať, že čo úkon to nepodarok. Je to preto, že ľudia sú takí. Sú z tohto sveta a nie z Marsu.
Dá sa povedať, že takýto pomer je ešte v pohode. Túto pohodu však naruší vývoj. Nič nie je nemenné, nejestvuje dlhodobá stagnácia. Jestvuje len vzostup alebo pokles. Akým smerom sa vyberie krivka vývinu vašich ľudských zdrojov, záleží jedine od toho, ako sa o tieto zdroje staráte. Ide o to, že ten 60%-ný „zlatý stred“ nezostane stredom alebo nezostane 60%-ným. Začnú sa pridávať k tým prvým 20% a tých posledných 20% začne pomaly odchádzať alebo sa začnú pridávať k tým tretím a odchádzať budú tí prví. Tento vývoj je priamoúmerne závislý na vašej starostlivosti o vašich zamestnancov. Nevenovanie dostatočnej pozornosti zamestnancom vám na princípe „náhodnosti“ zaručí vývoj, ktorý vám nebude po vôli. Máte možnosť sa však dostať do tej kategórie managerov, ktorí ľudské zdroje budú pokladať za najsilnejšie ohnivko reťaze svojho biznisu.
Prvým krokom starostlivosti o svojich zamestnancov musí byť motivovanie tých „prvých“ 20%. Je to nutné z toho dôvodu, že väčšina ľudí pokladá svet za „nespravodlivé“ miesto. Nie je to tak, ale myslia si to. Preto motivovanie tých najlepších, umožní ľuďom tento náhľad na svet zmeniť. Našou tragédiou je, že často aj prejav samotnej spravodlivosti pokladáme za nespravodlivosť. Budú mať možnosť zistiť, že čo najlepšie vykonanie si práce, je pre nich výhodné hlavne z egoistického hľadiska.
Prirodzená vlastnosť ľudí (závisť), môže však túto snahu o starostlivosť prekaziť. Preto ako druhý krok musí nasledovať prezentovanie tejto motivácie pred tým 60%-ným „zlatým stredom“. Forma nerozhoduje, ale musí dosiahnuť, aby pre „zlatý stred“ bolo nad slnko jasnejšie, že možnosť dostať sa medzi tých „prvých“ 20% je závislá jedine od ich rozhodnutia. Podľa môjho názoru sa to dá dosiahnuť hlavne motivačnými prednáškami (hlavne novoprijatých zamestnancov), na ktorých by sa mali hlavne oprášiť niektoré pojmy ako profesionalita, lojalita a iné, špecifikované v mojom predošlom článku na túto tému pod názvom „Ako pracovať? Zamestnancom“. Často sa totižto stáva, že väčšina pojmov znamená iné pre managera a iné pre zamestnanca. Kľudne si môžu navzájom povedať: „Nerozumiem reči vášho kmeňa“. Páni manageri, ale pozor. Môžete prednášať o motivácii, profesionalite a inom, koľko chcete, ak opomeniete využiť hlavný motivačný prvok a tým je mzda. Máte možnosť to ovplyvniť aj sociálnym programom, dovolenkami, firemnými dňami a vytvorením možnosti na zábavu a užívanie si života. Ľudia budú robiť ako „včeličky“, ak budú mať vytvorené podmienky na užívanie si života. To je skutočný význam nášho bytia.
Takýmto prístupom dosiahnete, že logo vašej firmy sa stane pre vašich zamestnancov známkou istoty a dôvodom hrdosti. Vytvoríte základný predpoklad k tomu, aby vaša firma určovala dianie na trhu. Iste viete, že z tohto pohľadu v skutočnosti jestvujú len tri druhy firiem. Prvý určujú, čo sa na trhu bude diať. Druhý sledujú, čo sa na trhu deje a reagujú. Tí tretí sa čudujú, čo sa na trhu udialo. Rozhodnite sa kam chcete patriť.