nedeľa 25. februára 2007

Pravica a ľavica

Je nám jasné v čom je rozdiel medzi pravicovou a ľavicovou politikou? Je medzi nimi rozdiel? Majú niečo spoločné? Tieto otázky som si položil po prečítaní niektorých článkov, kde sa dookola omieľajú pojmy ako Demokracia, Komunizmus a iné. Nerád sa vyjadrujem k politike, lebo som presvedčený, že je postavená na hlavu a bohužiaľ nie len u nás. No teraz to urobím, lebo je dosť ďaleko do volieb a asi nikto ma nebude obviňovať, že ohrievam polievočku jednej alebo druhej strane.

Čo je pravicové a čo ľavicové, môžeme rozhodnúť iba vtedy, ak nájdeme stred. Kým nemáme stred nevieme, kde je vpravo a kde vľavo. Nájdenie tohto stredu nám komplikuje skutočnosť, že sa vždy pohybuje v závislosti od stupňa spoločenského vedomia. Keď prekvitalo otrokárstvo, feudalizmus predstavoval ľavicu. Neskôr, keď sa hlásil o slovo kapitalizmus, bol na ľavej strane od stredu a tým sa feudalizmus stal pravicou. Takto to pokračuje ďalej.
Náš terajší stupeň spoločenského poznania nenaznačuje ničím, že by sa teraz mali udiať nejaké veľké spoločenské zmeny. Mám na mysli zmeny spoločenského zriadenia. I keď sa od čias Robespiere-a o to pokúšali na mnohých miestach, vždy to krachlo a ešte aj dlho krachovať bude. Prečo? Jednoducho preto, že prirodzenou vlastnosťou ľudí je lenivosť, pohodlnosť, ale hlavne preto, že platí: „Keď je somárovi dobre ide na ľad tancovať“. Môže sa vám to nepáčiť, ale je to tak.
Keď sa zhodneme na tom, že tu ešte dlho (alebo krátko) budeme mať kapitalizmus, tak sme zas na chvíľu našli stred. No a tento kapitalizmus sa dá riadiť aj pravicovo, aj ľavicovo. A sme pri koreni veci. Čo to je? Rozdiel medzi pravicou a ľavicou nie je v ničom inom ako v prerozdeľovaní zisku. Pravica ho rozdeľuje na princípe: „Všetci máme rovnaké ruky“ a tým aj možnosti. Ľavica zas na princípe: „Všetci máme rovnaké žalúdky“ a tým i potreby. Obidva princípy sú spravodlivé. Takže záleží iba na našom rozhodnutí, ktorý si vyberieme? Nie. Výber má záležať od toho, na akom stupni svojho vývoja sa nachádza kapitalizmus, ktorý ideme spravovať.
Kým raný kapitalizmus by nemohol prežiť bez rázneho presadzovania pravicového princípu (hoci vtedy to bol princíp ľavicový). Už vieme prečo. Bez postupného zohľadňovania (terajšieho) ľavicového princípu by nebol schopný vývoja. Prečo? Lebo sa posúvajú hranice spoločenského vedomia a ľudia začínali prichádzať na to, že zmyslom života je užívanie si ho. Ale so všetkým čo k tomu patrí. Ak si človek bude môcť užívať plody svojej prace, bude rád a poctivo pracovať.
Z uvedeného vyplýva, že či už budeme zisk prerozdeľovať na ľavicovom alebo pravicovom princípe, oba princípy sa musia postarať o to, aby bolo čo prerozdelovať. Z tohto dôvodu tvrdím, že v blízkej budúcnosti nám nehrozí zmena zriadenia a revolučná už vôbec nie. To, čo chceli dosiahnuť komunisti, by nebolo zlé, no je to teraz nedosiahnuteľné. Prečo? Práve preto, že ľudia potrebujú k činnosti motiváciu. Komunisti sa síce chceli postarať o ľudí sociálnym programom, prednáškami, vyznamenaniami a inými, no zabúdali na hlavnú motivačnú silu a to je finančné ohodnotenie a súťaživosť.
Ani idei komunistov neboli „zlé“, no pruser nastal v jednote slov a činov. Slová a skutky boli na opačných stranách barikády. Morálny kódex budovateľa socializmu nebol o nič horší ako princípy kresťanskej morálky. Len tá jednota slov a činov. Komunisti zistili, že to nepôjde a preto sa snažili „odstraňovať“ (či už doslova alebo obrazne) oponentov. Maďarsko a Poľsko 1956, Československo 1968, Poľsko 1980.
Komunizmus je pre terajšiu dobu utópia. Ak sa ľavica bude príliš vzďaľovať od stredu bude sa viac približovať komunizmu a musí to zákonite krachnúť. Ľavica môže ísť v ľavo iba tempom, ktorým dokáže za sebou ťahať aj stred a tým i pravicu. Ľudová slovesnosť o tom hovorí: „Zakrývať sa vieme iba potiaľ, pokiaľ nám siaha perina“. No vyváženosť pravicového a ľavicového princípu nám môže zaručiť sústavné narastanie tejto periny.
A na záver? Ľavicovosť nie je komunizmus. Bez ľavice niet pokroku, ale bez pravice niet stredu a tým ani ľavice. Najlepšie to vidno na škandinávskych ekonomikách, ktoré sa považujú za najsociálnejšie na svete a nikto ich neobviňuje z komunizmu.

Žiadne komentáre: