Cirkev zostavila Vianočné sviatky zo spomienok na nasledovné udalosti:
1, 25. 12. Prvý sviatok vianočný – narodenie Ježiša Krista
2, 26. 12. Druhý sviatok vianočný – deň sv. Štefana
3, 27. 12. Deň neviniatok
4, 28. 12. Deň sv. Jána

Ak si uvedomíme symboliku týchto dní, tak sa pred nami objavia zákonitosti života. Symbol narodenia Ježiša, nám symbolizuje nový počiatok, narodenie, nový život. Dni, ktoré nasledujú nám naznačia, čo od života môžeme očakávať.
Symbol sv. Štefana nám ukazuje, že existuje hriech a trest. Podľa života svätých, sv. Štefan zomrel smrťou mučeníka, ukameňovaním. Ako človek iste robil aj chyby, takže zhrešil. Áno slovo hriech z hebrejčiny znamená netrafiť, minúť cieľ, takže akúsi chybu. Zhrešil a stihol ho trest. Je to jasný symbol hriechu a následného trestu.
Deň neviniatok nás upozorňuje na existenciu trestu bez hriechu. Už tým, že sa jedná o neviniatka museli byť bez hriechu. Každé z nich bolo Herodom zavraždené do druhého roku svojho života. Boli bez hriechu a stihol ich trest.
Korunku všetkému dáva deň sv. Jána. Ján vypil jed. Jasný symbol hriechu (chyby) a napriek tomu sa mu nič nestalo. Takže v živote nás môže stretnúť i hriech bez trestu.
Keď si to zhrnieme, tak tu máme hriech s trestom, trest bez hriechu a hriech bez trestu. Toto nás v živote môže stretnúť a aj stretáva. Teraz si každý môže položiť otázku: „Čo bude stretávať mňa a čo to vlastne ovplyvňuje.“ Rozhliadnutím sa okolo seba a osobnými skúsenosťami zistíme, že je to závislé od náhody. Iste budete so mnou súhlasiť, ak aspoň nepríjemné náhody vyhlásim za nespravodlivé. Nespravodlivé sú síce i prijemné náhody, no tie nám až natoľko neprekážajú. Musia však postihnúť nás a nie suseda. No a sme pri koreni veci. Tento svet je založený na nespravodlivých náhodách. Tak potom čo tie sprostosti o boji dobra a zla. Mimochodom hybnou silou sveta nie je boj dobra a zla, ale o tom inde. Je však svet naozaj závislý od náhod a nám nezostáva nič iné, iba modlenie a meditácia? Nie a riešenie máme na očiach už skoro dvetisíc rokov.
A tu je skutočný význam Vianoc. Pred dvetisícšesť rokmi sa narodilo dieťa, ktoré nám neskôr dalo návod, ako vylúčiť náhody zo života. Ja tento návod nazývam návodom na použitie života. V tomto článku opomeniem čo z jeho učenia urobili jeho nasledovníci. Zameriam sa len na to, čo tvrdil Ježiš. Ak si zložíme optiku svätosti a pátosu a pozrieme sa na Nový zákon ako na filozofické dielo, zistíme, čo mal na mysli, keď hovoril, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Nikdy nehovoril o posmrtnom živote ako o svojom kráľovstve. Vždy hovoril „iba“ o kráľovstve Božom. No vysvetlil nám aj kde toto kráľovstvo nájdeme. Doslova povedal: „....Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo božie je medzi vami!“ (Lukáš 17. 20. a 21.) To znamená, že tu na tomto svete. Aký je rozdiel medzi týmto svetom a kráľovstvom Božím. Skoro žiadny. Tu má moc náhoda a v „jeho“ svete spravodlivosť. Doslova hovorí: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie, Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Matúš 6.33.)
Nebudem nikoho presviedčať, že je to ten istý svet. Áno. Tento svet je spravodlivý. Našim nešťastím je, že je spravodlivý, aj keď sa nám to nehodí. Ak si uvedomíme túto skutočnosť, tak máme možnosť túto spravodlivosť využiť na skvalitnenie svojich životov. Treba len priať zodpovednosť za svoje životy. Hľadať spravodlivosť v tom, čo nás postihlo a tú istú spravodlivosť, ktorá nás dostala do úzkych, využiť na nápravu problémov. Dá sa to.
Na záver ešte jednu poznámku. Viem, že sú medzi nami ľudia, ktorým sa prihodilo nešťastie, ktoré je už nenapraviteľné. Títo ľudia, ťažko nadobudnú presvedčenie o spravodlivosti sveta. Ježiš to vystihol slovami: „Neprávosť vrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24. 12.) Nezmyselné, prehnané zákazy, príkazy a obmedzenia, ktoré sa do jeho posolstva dostali nepochopením tohto posolstva, či už z vypočítavosti alebo z nepochopenia zapríčinili, že mnoho ľudí túži, aby Boh vôbec nebol. Ježiš nás upozornil nasledovne: „Darmo ma však uctievajú, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam (Božím).“ (Matúš 15. 9.) Návod na použitie života, ktorý nám priniesol obsahuje presný recept, ako vylúčiť nešťastné náhody. Ako som už povedal, tie šťastné nás neobmedzujú. Sú v ňom recepty na liečenie chorôb, banálnych, závažných i smrteľných, rozhodne všetkých vírusových, ako i civilizačných chorôb.
To je podľa mňa najväčší prínos Vianoc. S uvedomením si tohto ich rozmeru, už má význam dávať Vianociam i ďalšie prívlastky akými sú napr. Sviatky pokoja, mieru, šťastia, spolupatričnosti...
Prajem vám veselé Vianoce.