štvrtok 21. decembra 2006

Môže prevencia liečiť?

Jasné, že nie. Veď prevencia je predchádzanie a liečba je odstránenie choroby. Mám však na mysli inú otázku. Môžme intenzívnejším dodržiavaním základov prevencie dosiahnuť vyliečenie choroby? Áno a je to už aj odskúšané.

Liečebný postup je založený na priatí zodpovednosti za svoj zdravotný stav. Pokiaľ svoju chorobu budeme pokladať za nespravodlivú náhodu, osud, nebodaj trest boží, zatiaľ budeme odkázaný na výdobytky vedy a zázraky. Ak však prijmeme zodpovednosť za svoje zdravie a budeme hľadať dôvod vzniku choroby, už máme na polovicu vyhrané. Uvedomme si, že ten dôvod vždy existuje. Pričinili sme sa o ich vznik, či si to uvedomujeme alebo nie. Hipokrates, otec modernej medicíny už skoro štyristo rokov pred Kristom povedal: „Lekár môže človeku pomôcť od bolesti, ale vyliečiť sa môže iba sám.“ Pre stručnosť teraz opomeniem vrodené vady, hoci i ony majú svoj dôvod. O nich možno neskôr.
Skúsme spoločne nájsť dôvod vzniku chorôb, ktoré sme nazvali civilizačnými. Tie majú najvyšší podiel na úmrtnosti. U nás na rakovinu zomrie každý tretí človek. Srdcovo-cievne choroby dosahujú ešte väčšie „úspechy“. Ani na chorobách, ktoré vďaka modernej medicíne už nie sú smrteľné, ako napr. cukrovka nie je nič príjemné. Príjemné však nie sú ani závratne rozmáhajúce sa alergie.
Čo zapríčinilo vznik civilizačných chorôb, čo sme „vyviedli“ a kedy? Ja tvrdím, že sme im umožnili vznik cca pred 150 rokmi. Vtedy sa totižto udialo, že sme začali lúpať obilie. Na lúpaní nie je nič zlé, však je to len taká maličkosť. Myslíme si my. No dopad tejto malichernosti je pre nás hrozný. Lúpaním sme zrno zbavili otrúb, s ktorými sme začali kŕmiť ošípané. Bolo nám síce pred dvetisíc rokmi povedané: „Nehádžte sviniam čo je sväté.“ Ježiš pokladal zrno za sväté. My sme to aj tak urobili. Čo sa tým vlastne udialo? Zbavili sme sa každodenného príjmu vlákniny, ktorej je najvyšší podiel v šupinách zrna. Áno najväčším a najpravidelnejším zdrojom vlákniny bol chlieb. Pravidelnosť konzumácie vlákniny bola vyžadovaná i pasážou z modlitby: „....chlieb náš každodenný...“ Chlieb, ovsenú, jačmennú, alebo kukuričnú kašu mal aj v tých dobách každý. Možno niekto len suché kôrky, ale mal.
Dnešná medicína nás nabáda na zvýšenú konzumáciu vlákniny. Ale načo ju mám jesť, keď moje telo z nej nespotrebuje ani gram? (Vláknina je vlastne nestráviteľná zložka potravy.) Keď ju nespotrebujeme, tak aký má význam? Ja viem hneď o troch:
1, Vláknina, vo vode nerozpustná, prechádza celým tráviacim traktom. Na svojej púti črevami ich pekne mechanicky, no však šetrne čistí ako sklený papier. V tenkom čreve je to dôležité preto, lebo udržuje klky tenkého čreva v stave, ktorý im umožňuje odvádzať živiny do krvného obehu. V hrubom čreve zas preto, aby vláknina vo vode rozpustná mala možnosť všetky balasty vzniknuté pri metabolizme, pozbierané po celom tele, nabaliť ich v hrubom čreve na vlákninu vo vode nerozpustnú. Tie potom spolu s ňou opúšťajú telo. Tak ako povedal Ježiš: „Či nechápete, že všetko čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky?“ (Matúš 15.17.) Toto vyslovil, keď odôvodňoval, prečo človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst. No opustia tieto balasty telo bez vlákniny? Nie. A ak ho neopustia, začnú robiť problémy. Poškvrnia človeka.
2, Vláknina v tráviacom trakte vytvorí masu, ktorá nie len že uľahčí peristatiku čriev, ale vytvorí v nich aj prostredie vhodné na život a množenie sa probiotických kultúr. Tieto organizmy podporujú náš imunitný, ale i endokrinný systém. Funkcia imunitného systému je každému v kocke známa, no pri endokrinnom si treba uvedomiť, že robí aj akúsi logistiku organizmu. Rozhoduje, kedy, ktorá žľaza má pracovať a ako. Ak toto zlyhá a pri nedostatku vlákniny musí zlyhať, dochádza k cukrovke, zvýšenému cholesterolu a pod. Tak čo je to náhoda alebo nevyhnutnosť?
3, Okrem toho, čo som už napísal v prvom bode odôvodnenia a to že tvorí akési odpadové hospodárstvo organizmu, uľahčuje i prácu obličiek, ktoré nemusia odsávať vodu, ktorú absorbuje vláknina. Mimochodom viete si predstaviť ako by vyzerali naše sídliská, keby na nich neboli pripravené kontajneri? Ľudia by museli vysýpať smeti na zem alebo si ich uskladňovať doma, kým tie kontajneri neprivezú. Tak isto vyzerá aj náš organizmus bez vlákniny. V takomto „bordeli“ sa môže alebo musí (?) vyskytnúť hoc čo.
Teraz už vidíme, že aj choroby majú pramálo spoločného s náhodou. Keby sa ľudia len z polovice venovali svojmu zdraviu toľko, ako svojim chorobám mohli by sme vylúčiť zo svojich životov nepríjemnú náhodu zvanú choroba. Len treba pre to niečo urobiť. Nepomôže nám len modliť sa. Veď aj Ježiš povedal: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane! Vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho otca nebeského.“ (Matúš 7. 21.)

Žiadne komentáre: