Aký je vlastne rozdiel medzi idealistickou a materialistickou filozofiou? Skoro žiadny. Materialistická nepopiera existenciu idei (myšlienky), tak isto ako idealistická nepopiera, že jestvuje hmota. Protirečenie týchto filozofií je len v tom, že čo bolo skôr. Mnohí tomu však pripisujú veľký význam. Aj ich niekde chápem, lebo podľa toho kam sa priklonia, budú hľadať spôsob riešenia svojich problémov. Áno, filozofia má význam iba vtedy, ak napomôže k doriešeniu ľudských problémov alebo ich predchádzaniu. Preto idealista bude prvotne hľadať riešenie v myšlienke, nápade, modlitbe, to znamená, že v idei. Materialista zas v činnosti na základe tvrdenia z ničoho nie je nič. Zodpovedne rozhodnúť o prvotnosti hmoty alebo myšlienky by sme mohli, iba keby sme sa dostali aspoň zlomok sekundy pred veľký tresk. Pre koho je toto dôležité, nech si to rieši a nech rozhodne čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Aj bez zistenia prvotnosti, mne chutí jak jedno, tak i druhé. Nám jednoduchým ľuďom to môže byť úplne jedno. Mne je jedno, či už existujú veci, ktoré sú zatiaľ neprejavené, tak ako tvrdia idealisti na princípe nič nepovstalo z povstaného. Ako i to či nejestvujú a treba ich ešte vymyslieť. A aj v prístupe k problémom je to jedno.
Ak si zoberieme vývojovú špirálu od veľkého tresku doteraz, je úplne jedno kde do nej nasadneme. Tak či tak na nej budeme stretávať jak hmotu, tak i ideu. Ak si toto uvedomíme budeme svoje problémy ľahšie riešiť. Dostaneme sa na ten úzky chodníček a k tesnej bráne, ktorú spomína Ježiš:
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohý ňou vchádzajú. Ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7. 13. a 14.)
Podľa môjho názoru sú materializmus a idealizmus tými priestrannými bránami a širokými cestami. Podstatnejšie ako prvotnosť je skutočnosť, že obe filozofie pokladajú za najdôležitejšie činnosť. Tá je vlastne zmyslom života. Hovoríte, že idealistická nie? Tak potom čo znamenajú nasledovné tvrdenia.
1, „Ukáž mi svoju vieru, keď nemáš skutky. Ja ti na svojich skutkoch ukážem svoju vieru. (1.list apoštola Pavla ..)
2. „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale kto číní
vôľu môjho otca nebeského.“ (Matúš 7. 21.)
3, Nehmotné je len prvé božie prikázanie. „ Ja som Hospodin, tvoj boh....“ ostatné všetky sa dotýkajú materiálneho sveta.
4, „...Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu ....“ (tretie božie prikázanie).
Dúfam, že niet materialistu, ktorý by tvrdil, že popri činnosti nepotrebuje myšlienku.
Materialisti tvrdia, že treba vykonávať činnosť. Idealisti tvrdia, že treba vykonávať činnosť. Tak o čom sú tie spory?
Ak si zoberieme vývojovú špirálu od veľkého tresku doteraz, je úplne jedno kde do nej nasadneme. Tak či tak na nej budeme stretávať jak hmotu, tak i ideu. Ak si toto uvedomíme budeme svoje problémy ľahšie riešiť. Dostaneme sa na ten úzky chodníček a k tesnej bráne, ktorú spomína Ježiš:
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohý ňou vchádzajú. Ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7. 13. a 14.)
Podľa môjho názoru sú materializmus a idealizmus tými priestrannými bránami a širokými cestami. Podstatnejšie ako prvotnosť je skutočnosť, že obe filozofie pokladajú za najdôležitejšie činnosť. Tá je vlastne zmyslom života. Hovoríte, že idealistická nie? Tak potom čo znamenajú nasledovné tvrdenia.
1, „Ukáž mi svoju vieru, keď nemáš skutky. Ja ti na svojich skutkoch ukážem svoju vieru. (1.list apoštola Pavla ..)
2. „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale kto číní
vôľu môjho otca nebeského.“ (Matúš 7. 21.)
3, Nehmotné je len prvé božie prikázanie. „ Ja som Hospodin, tvoj boh....“ ostatné všetky sa dotýkajú materiálneho sveta.
4, „...Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu ....“ (tretie božie prikázanie).
Dúfam, že niet materialistu, ktorý by tvrdil, že popri činnosti nepotrebuje myšlienku.
Materialisti tvrdia, že treba vykonávať činnosť. Idealisti tvrdia, že treba vykonávať činnosť. Tak o čom sú tie spory?
1 komentár:
minimetazamyslenie alebo je nesmrteľnosť chrústa absolútna?
keď je reč o relativite dobra a zla, o údajnom rozpore medzi idealizmom a materializmom a tak podobne, prichádza mi na um, že z ľudí, ktorých poznám, by niektorí zamyslenia toho druhu zaradili do kategórie chrústov. poznám aj takých, čo by podobne nazvali otázky, ktorými sa s obľubou zaoberá prvá skupina. nechcem však tvrdiť, že všetko závisí od výberu toho správneho chrústa, lebo posledné pozorovania ukazujú, že je aj ďalšia skupina ľudí, ktorá sa úzko špecializovanou entomológiou nezapodieva. najprv som chcel pridať iba mierne ironický komentár o absencii komentárov na niektorých blogoch, ale uvedomil som si, že pozoruhodnosť zamyslenia o existencii v porovnaní so zamyslením o živote (resp. zamyslením o oboch) je subjektívna záležitosť. túto subjektívnosť ťažko nazvať dobrou alebo zlou. nezdolný optimizmus ma totiž núti nazerať na akýkoľvek stav ako na zlomok nejakého procesu. povedané inak, ako na vec vývojovú.
zároveň mi napadá, že tento môj komentár pekne vyvracia laplaceovský determinizmus, lebo ukazuje, ako pozorovateľ mení skutočnosť samotným pozorovaním. ak teda bolo mojím úmyslom komentovať nulový počet komentárov, môj komentár pôvodnú skutočnosť zmenil. je to ako s určovaním času - keď sa nás dakto spýta, koľko je hodín, pozorujeme zmenu (konkrétne zmenu na ciferníku hodín), až sa napokon pre niektorý moment rozhodneme a zvedavcovi ho oznámime. v momente vyrieknutia je však onen údaj už neplatný. ach, jaj, život je ozaj jedným z najťažších. :-)
Zverejnenie komentára