Vôbec nehodlám podhodiť ďalšiu „kosť“, na ktorej by sa mohli veriaci a neveriaci dohrýzť. Hodlám poukázať na rozdiel medzi vierou vyplývajúcou zo svetonázoru a vierou z „presvedčenia“. Poviete si, že je to sprostosť? Že je to to isté. Nie je. Veriaci zo svetonázoru verí preto, že chce, lebo bol k tomu vedený a verí bez akýchkoľvek pochybností. Nepripustí ani len diskusiu o bohu, kým veriaci z „presvedčenia“ verí až keď sa o niečom presvedčí. Tak ako Tomáš, ktorý uveril, až keď uvidel a vôbec sa nemusí jednať iba o vieru v boha. Táto viera ovplyvňuje život každého z nás, či už veriacich, alebo ateistov. Podľa môjho názoru je rozdiel medzi veriacim a ateistom iba v tom, čo o sebe slovne tvrdí.
Mnohí ľudia o sebe tvrdia, že sú veriaci, no ich činy ich usvedčujú, že s Bohom nie sú v priateľskom vzťahu. Iní sa zas snažia konať „dobro“ a keď sa im to zvrhne povedia si: „Cesty Božie sú nevyspytateľné“, alebo „Taká bola vôľa Božia“. Nedokážu si predstaviť, že Boh stvoril niečo tak dokonalé, že to nevyžaduje jeho ďalšie zasahovanie.
Na druhej strane je zas nespočetné množstvo ateistov, ktorí síce verbálne deklarujú, že neveria v Boha, no všetky ich činy sú v súlade s učením Ježiša. S láskou (za to že chcú) sa starajú o svoje zdravie, vzťahy a majetok na princípe: „Lebo každému kto má bude dané a bude mať hojne, kto nemá, aj čo má bude mu odňaté.“ (Matúš 25. 29.)
Podľa môjho názoru nie je správne ak sa ľudia delia na veriacich a ateistov. Mali by sa skôr deliť na spokojných a nespokojných. Ak je niekto spokojný, dokazuje to, že sa s úspechom stará o to čo má a je jedno či tak činí na základe vyššie citovaného biblického výroku, alebo jednoducho preto, že to považuje za správne. Napríklad to isté tvrdil i Marx, o ktorom sa dá povedať všetko, ale iste by ho nik nepasoval, za idealistického filozofa. On povedal, že nadhodnota vzniká iba ak sa ku kapitálu vloží práca. To sa však vzťahuje aj na iné oblasti a nie len na financie. Funguje to jednoducho. Kto sa stará o svoje zdravie, majetok a vzťahy má ich a to je spokojnosť. Hovorí dokonca o tom i ľudová múdrosť: „Aj pes se*e už na jestvujúcu kopu.“
Z toho vyplýva, že je úplne jedno, či sa pasujete za veriaceho, alebo ateistu, dôležité je to, čo vám môže pomôcť. Nemusíte, ale môžete, veriť ničomu a nikomu, mne už vôbec nie. Skúste sa však presvedčiť bez rizika a na vlastnej koži, že máte možnosť sa postarať o svoje zdravie. Skúste na sebe odskúšať starostlivosť o svoje zdravie podľa rád zverejnených v mojom článku „ZDRAVIE SEBE A OSTATNÝ“. Ak nechcete, nezúčastňujte sa nášho projektu, ale odskúšať si ho môžete.
Nie je nenormálne uveriť, až keď sa presvedčíte. Aj Tomáš, ako neveriaci Tomáš, sa objavuje až v Jánovom evanjeliu, ktoré ja nepovažujem za učenie Ježiša. Že prečo nie? O tom sa podrobnejšie môžete dočítať v mojom článku VIERA, UČENIE, CIRKEV. Pre dosiahnutie spokojného života je úplne postačujúce, ak uveríme, až keď sa presvedčíme. Tomáš nebol horší ako ostatní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára