Ako môže reforma školstva vychádzať z vás? Vy ako vysokoškolsky vzdelaní ľudia si musíte uvedomiť, že materiál, ktorý sa vám dostal do rúk, naše deti, k vám prichádza každý z iného rodinného prostredia. Z toho ale vyplýva, že každé dieťa si vyžaduje iný prístup. Ani sústružník nejde s rovnakými otáčkami sústruhu na všetky materiály.
Mnohé deti ani netušia, že jestvuje i iný pohľad na svet, ako je pohľad ich rodičov. Rodičia tento pohľad poskytnúť nemôžu, lebo keby tušili o možnosti nápravy svojho života, tak by tak učinili. Pozrime sa na spoločnosť v ktorej žijeme. Prevláda v nej nespokojnosť, pesimizmus a choroby. Všetky tieto neduhy produkuje jedine to, síce v rôznych formách, že svet pokladáme za nespravodlivé miesto plné nepríjemných náhod. Jestvujú aj príjemné náhody, ale tie ľuďom až tak nevadia, ak len nie tá že sused vyhral milión.
Ak deti na svojich rodičoch vidia, že sú obeťami nespravodlivosti, kde potom zobrať motiváciu k učeniu sa a štúdiu. Pomyslia si: „Načo sa mám učiť, keď náhoda si aj tak urobí čo chce?“ Alebo: „Načo mi to kedy bude?“ Viem, že pokiaľ chcete prebrať poctivo látku, veľa času na iné neostane. Každý z vás má však možnosť do detí vštepovať sebaúctu a sebadôveru. Bez tohto vštepovania sebaúcty sa každý vzdelávací proces minie účinku, takže i vami prebratá látka.
Pokým vláda nezapracuje do osnov filozofiu, váš prístup bude jediným, ktorý vám zvereným deťom môže otvárať obzory, chuť lietať, tvoriť a vzdelávať sa. Nad žiadnym dieťaťom netreba lámať palicu, každé má možnosť všetko sa naučiť a ste povinní mu to prízvukovať. Ak nad niektorým zlomíte palicu „lebo je taký“ je to isté ako keď žiak povie: „A toto mi bude na čo? Kedy to budem potrebovať?“ Aj keď mu dáte „guľu“ môžete mu povedať: „Ale vieš že to nemuselo byť. Máš na oveľa, oveľa viac.“ Máte v rukách deti z rôznych prostredí. Niektorým to hovoriť ani nemáte možnosť, lebo tú „guľu“ nedostanú. Niektorým to treba povedať päť krát, niektorým sto krát a niektorým stopäť krát, ale buďte si istí, že sa to účinku neminie. Budete prekvapení, ako sa z našich škôl vytratia „zlé“ a „sprosté“ deti. S takýmto prístupom je to ako s úsmevom. Ten tiež nič nestojí, ale znamená veľa.
Zistíte, že sa pre všetkých žiakov stanete „Pánom učiteľom“. Netreba sa báť „zlých“, „arogantných“ a „namyslených“ detí. Ak sa tak i niektoré správajú, vy viete, že sa takými nenarodili. Jednoducho ich poznačilo prostredie, v ktorom sa doteraz pohybovali. Tým prostredím sú rodičia, priatelia, média, alebo proste ulica. Treba si uvedomiť, že každé ich tvrdenie je pravdivé, lebo ony to tak naozaj cítia. Jediným tvrdením nedokážete zmazať ich doterajšiu životnú skúsenosť, môžete ich však systematickou prácou pretvárať, tak ako padajúca kvapka kameň. Uvedomte si, kvapka vyhĺbi i ten najtvrdší kameň. Necitlivým opracovávaním tvrdý kameň praská. To je deštrukcia a úlomok ktorý pri nej vzniká môže padnúť do oka komukoľvek, aj vám.
Musíte si uvedomiť, že ste profesionáli. Nenoste do tried vlastné problémy a krivdy. Viem, je to ťažké, ale inú možnosť nemáte, veď ste profesionáli. Každý z vás je profesionál. Niekto matematik, niekto fyzik, iný biológ alebo slovenčinár. Nezabúdajte ale, že všetci ste pedagógovia. Túžime a z celého srdca vám prajeme, aby ste všetci alebo aspoň drvivá väčšina z vás boli pedagógovia s veľkým „P“. Neviete, či práve ten „grázel“, z ktorého ste svojim prístupom urobili šťastného človeka, nemal niekedy v budúcnosti ublížiť práve vášmu synovi, dcére alebo vnučke. Mohol ublížiť aj niekomu úplne cudziemu a ten niekto zas vám. Tak sa mení budúcnosť a svet. Šťastný človek nie je schopný vykonávať činnosť pod vplyvom strachu a tým privádzať zlo.
Využite prelom polrokov, na tvorenie inej budúcnosti, než aká vznikne, ak si svoju prácu len odfláknete. Prajem vám k tomu veľa profesionality, sily, trpezlivosti, ale hlavne lásky, ktorá jediná zaručuje dobro.