nedeľa 29. apríla 2007

Chcete byť úspešní?

Rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom je až banálny.

Úspešný človek sa stará o to čo má, o to s čím disponuje. On nepozná výraz potom, ale iba teraz. Neexistuje problém, alebo „povinnosť“, ktorú by odložil napotom. Keď naňho pozeráte zvonka, môžete mať dojem, že mnoho veci obetuje pre úspech. Nie je to však tak. On neobetuje nič, ani čas, ani nič iné. Robí to rád a dobrovoľne. Je to jeho životný štýl. Skutočne úspešný človek sa takto správa v oblasti vzťahov, zdravia a majetku. Preto skutočne úspešného človeka môžeme nazvať i človekom spokojným.
Neúspešný má na všetko dostatok času, nič nerobí teraz, ale všetko až potom. Vie si to vždy aj zdôvodniť. Teraz nie je čas, nie sú peniaze, toto je dôležitejšie a tisícky iných dôvodov. Potom sa už iba čuduje, že nemá šťastie. O spokojnosti nemôže byť ani reči, no vždy za to môže niekto iný.

piatok 27. apríla 2007

Je svet spravodlivý?

Nie je, ale môže byť.

Vlastne je spravodlivý už teraz, i keď sa nám to tak nejaví. Ide o to, že vo svete nejestvuje stagnácia a ak aj áno, tak je trvale neudržateľná. Preto sa treba cieľavedome starať o vzostup, rast. Ak sa oň nepostaráme, náhoda (prejav nespravodlivosti) sa postará o narušenie stagnácie a zákonite prichádza k poklesu (úpadku). Táto zákonitosť nás môže viesť k názoru, že svet je nespravodlivé miesto.
Rozhodne to však tak nie je. Túto nespravodlivosť môžeme zo svojho života úplne vylúčiť a to staraním sa o to, čo máme. Treba si uvedomiť, že život si môžeme po... iba v troch oblastiach a to sú zdravie, majetok a vzťahy. Život je pri tom všetkom ešte taký beťár, že umožnil i vzájomný priesek týchto oblastí. To znamená, že neodstránenie problémov v jednej z týchto oblastí, zákonite vyvolá i problémy v ďalšej, alebo v ďalších.
Ak si premietnete dôvody svojich problémov, nájdete príčinnú zákonitosť. Potom však nemôžeme rozprávať o nespravodlivom svete. To je však aj pri všetkých problémoch dobrá správa, lebo ak funguje spravodlivosť, ktorá nás dostala do problémov, tak tú istú spravodlivosť môžeme využiť na zjednanie nápravy.

nedeľa 8. apríla 2007

Zmŕtvychvstanie?

Vstal Ježiš z mŕtvych? A ak áno, nevstal zbytočne?

Pre veriacich je to však alfou a omegou viery. Nech je a nech sa toho držia. Prajem im príjemné sviatky a veľa radosti zo zmŕtvychvstania.
Ateistom na Ježišovi najviac vadí práve toto zmŕtvychvstanie. Nie sú ochotní veriť akýmsi rozprávkam a preto považujú za nezmysel sa nad tvrdeniami Ježiša čo i len pozastaviť. Ja ho pokladám za jedného z najväčších filozofov. Treba len rozlíšiť čo z Nového zákona je učením Ježiša a čo je už učením filozofov raného kresťanstva. Ja za učenie Ježiša pokladám iba evanjelium podľa Matúša. Je to veľmi zaujímavé čítanie, len treba mať na zreteli, že v tých dobách si človek bez náboženstva ani neškrtol. Niektoré pojmy sa v slovenčine udomácnili a mnohí si ani neuvedomujú ich význam. Ak si v Matúšovom evanjeliu preložíte niektoré pojmy do slovenčiny, iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že ide o zaujímavé čítanie. Stačí ak Kráľovstvo božie (Nebeské) zameníte za Spravodlivé kráľovstvo, hriech za chybu, spasenie za spokojnosť a zistíte, že toto evanjelium poskytuje rady ako predísť problémom v oblasti zdravia, majetku a vzťahov. Väčšina jeho rád sa objavuje i v prácach dnešných filozofov, psychiatrov, lekárov, ekonómov, pedagógov, sociológov a iných.
Zmŕtvychvstanie? V tých časoch nebolo také problematické dosiahnuť zmŕtvychvstanie. Dokonca som niekde čítal, že stačilo štyridsať svedkov, aby o niekom vyhlásili, že vstal z mŕtvych. Podľa Matúšovho evanjelia sa Ježiš po svojej smrti stretol iba s Máriou Magdalénou a s jej priateľkou, tiež Magdalénou, po ktorých odkázal svojim jedenástim učeníkom, kde majú ísť na stretnutie s ním. To znamená, že spolu trinásť osôb, všetko jeho blízki.
Syn Boží? Celé Matúšovo evanjelium neobsahuje jedinú zmienku o tom, že by sa jednalo o jednorodeného syna. Na dvoch miestach sa objavuje tvrdenie Boha, že on je jeho obľúbený (nie jediný) syn. Ľudí Ježiš označoval za svojich bratov a sestry. Ak vychádzame zo Starého zákona, že Boh stvoril človeka k obrazu svojmu, tak sme všetci jeho deti. Takže i Ježiš. Ja sa skôr domnievam, že Ježiš musel byť vyhlásený za Božieho syna pre skepsu ľudí, ktorí sa čudovali jeho učeniu (Matúš 7. 28. a 29). Odkiaľ mal mať jednoduchý syn tesára, narodený v bezvýznamnom Betleheme také znalosti?
Som rád, že sa oslavuje zmŕtvychvstanie, aspoň sa zachovalo pre nás i toto učenie. Mne je jedno, či vstal z mŕtvych, alebo nie, mne je jedno, či mu učenie vnukol Boh, alebo ho pracne zozbieral. Pre mňa je podstatné, že jeho tvrdenia a rady sa dajú využiť k prežitiu plnohodnotného života. Z jeho učenia je zrejmé, že zmyslom života je radosť zo života.
Prajem vám veľa radosti v tieto dni i celý život.

piatok 6. apríla 2007

Ježiš! Zomrel si?

O čom je Veľká noc? Ľudstvo sa od nepamäti tešilo z príchodu jari ako možnosti vzniku niečoho nového. Židia k tejto radosti pribalili oslavu vyslobodenia z otroctva a kresťania zas oslavu z mŕtvychvstania. Je však za Veľkou nocou i niečo viac?

Ježiš sa dobrovoľne vydal na smrť. Áno, tak ako mnoho pred ním i po ňom. Nechcem znižovať jeho význam pre ľudstvo no viem, že už prvé riadky budú iritovať kresťanov. Ich iritáciu vôbec nemám v úmysle. Nech si každý verí čomu a komu chce.
Ja pokladám Ježiša za filozofa a mysliteľa, ktorého učenie má čo povedať i dnes. Na svoju dobu bol maximálne pokrokový a dnes by sme povedali avantgardný. Zmenil (alebo sa aspoň snažil zmeniť) pohľad na boha. Kým Židia ponímali boha ako pomstychtivého a trestajúceho a snažili sa ľudí zbaviť strachu systémom: „Kto sa bojí boha, nemusí sa báť ľudí a kto sa boha nebojí, bude sa báť ľudí.“
Ježiš priniesol evanjelium (dobrú zvesť), že boh nie je taký, ako hovorili židovskí pohlavári, ale že je milujúci, láskavý a odpúšťajúci. Toto ponímanie židovskí pohlavári nemohli prijať, nakoľko sa báli straty vplyvu a akéhosi morálneho úpadku spoločnosti. Preto bolo potrebné Ježiša umlčať, alebo presvedčiť, tak ako neskôr Galileiho, Bruna, Husa a iných. Galileo a Hus neodvolali a boli upálení. Tým sa dá povedať, že sa dobrovoľne vydali na smrť. Bruno odvolal a dostal doživotie. Ježiš tiež neodvolal a išiel „dobrovoľne“ na smrť.
Ježiš vo svojom učení tvrdil, že len dodržiavaním (či už vedomým, alebo nevedomým) jeho rád, môže človek vojsť do kráľovstva božieho. Nesľuboval ho po smrti a niekde v nebi, ale tu na zemi a ešte za života. Človek mal kráľovstvo božie dosiahnuť poriadkom v troch oblastiach svojho života. Tieto oblasti symbolizujú dary troch kráľov Ježišovi. Boli to myrha (zdravie), zlato (majetok) a kadidlo (dym ako niečo nehmotné – vzťahy). Poriadkom v týchto oblastiach človek pociťuje spokojnosť a šťastie. To je to kráľovstvo božie podľa Ježiša.
V Ježišovom učení (ev. podľa Matúša) je i presný návod, ako tento poriadok dosiahnuť. Bol natoľko presvedčený o svojej pravde, že za svoje presvedčenie položil i život. Išiel zomrieť, aby sa jeho učenie zachovalo pre budúce pokolenia. To mal na zreteli, keď povedal, že ide za nás umrieť.
Nemám nič proti žiadnej cirkvi, takže ani proti kresťanskej, no domnievam sa, že „nasledovníci“ Ježiša jeho učenie v mnohom nepochopili a preto museli do svojej viery zaviesť dogmy. Ježiš bol zásadne proti dogmám a viac ako o viere, hovoril o hľadaní. Z tohoto nepochopenia sa do kresťanskej vierouky dostal opäť strach z boha. To je proti učeniu Ježiša.
Ježiš má dnes výročie úmrtia. Umrel za to, aby sme nemali strach, aby sme hľadali pravdu a spravodlivosť a aby sme sa vyvarovali dogiem a manipulácie. Tvrdil: „Vy ste soľ zeme..“
Mám obavy z toho, že keby dnes videl, čo sa stalo z jeho učenia, išiel by na smrť zas a zas dobrovoľne.

streda 4. apríla 2007

Život vôbec nie je komplikovaný.

Život nie je vôbec komplikovaný, i keď sa nám rád tak javí. Našim prekliatím je skutočnosť, že jedna príčina nemá vždy ten istý dôsledok. Táto skutočnosť sa nás snaží presvedčiť o komplikovanosti (nespravodlivosti) sveta. Na našom zdraví sa najlepšie môžeme presvedčiť, že to tak nie je.

Ani jedna jediná bunka, z ktorej sa skladá naše telo nevznikla z ničoho iného ako zo stravy, ktorú sme zjedli my, alebo naši rodičia. Problém je v tom, že chyby (hriech) v našom stravovaní nevyvolajú rovnaké zdravotné problémy u všetkých ľudí. Napríklad nedostatok vlákniny v našej strave u niekoho spôsobí obezitu, u niekoho cukrovku, u iného srdcovo-cievne problémy atď.
Ak však dodáme telu dostatočné množstvo a bielkovín, cukrov, tukov, minerálov, vitamínov, vlákniny, vody a pohybu, telo bude produkovať dokonale zdravé bunky a my budeme zdraví.
Ak už jestvujú zdravotné problémy, telu treba cielene dodať ešte probiotické kultúry, ktoré sa postarajú o skvalitnenie imunitného systému. Tento tvorí nie iba ochranu proti vonkajším nepriateľom (vírusy a baktérie), ale i akúsi logistiku organizmu.
Samozrejme, môžeme sa chlácholiť i tým, že za naše zdravotné problémy môže stres. Áno, no stres ovplyvňuje naše zdravie iba v 1%-te. Podrobnosti o týchto tvrdeniach si môžete prečítať v mojich článkoch „Môže prevencia liečiť? I. II. a III.“ a článku „Dá sa zo života vylúčiť stres?“ na mojich blogoch.
A táto jednoduchosť života v oblasti zdravia, sa dá využiť i v oblasti vzťahov a majetku. Život vôbec nie je (alebo nemusí byť) komplikovaný.